Až do smrti pri moci? Pri detailnejšom pohľade na dlhodobý stav „demokracie“ na čiernom kontinente si nejeden Európan a aj Slovák uvedomí, že doma možno nie je až tak zle, ako si niekedy myslíme.
Afrika je totiž svetadiel, kde je problém porušovania ľudských práv, ako aj ľudskej dôstojnosti už mnoho dekád najvypuklejší. Druhý najľudnatejší kontinent sa však musí vyrovnať aj s iným fenoménom – diktátormi, ktorí vládnu svojim krajinám železnou rukou.
Potrebné je pritom dodať, že títo neobmedzení vládcovia takmer vždy zanechajú za sebou na konci svojho vládnutia krvavú stopu a tisícky zmarených životov. Veď stačí len spomenúť mená ako Mobutu Sese Seko alebo Idi Amin. Aj mnoho rokov po smrti týchto prezidentov-diktátorov sa vo väčšine afrických štátov zmenilo len pramálo a často sa drží pri moci aj niekoľko desaťročí jeden prezident a jeho okruh najbližších spojencov.
Dôkazom toho je aj článok stránky Deutsche Welle, ktorý informuje o fenoméne afrických prezidentských diktátorov.
„Z 15 prezidentských volieb v minulom roku sa zmenila moc len v ôsmich z nich. Štyria z najdlhšie slúžiacich afrických lídrov sú každý pri moci viac než 35 rokov,“ spomína sa v úvode článku. Ide o prezidenta Kamerunu Paula Biyu, prezidenta Angoly Josého Eduarda dos Santosa, ďalej Teodora Obianga Nguemu, ktorý je hlavou štátu Rovníková Guinea a predovšetkým Roberta Mugabeho.
Dnes už 93-ročný Mugabe je aj v takom vysokom veku stále prezidentom Zimbabwe. Vnútrozemskej krajine na juhu Afriky pritom Mugabe vládne už od decembra 1987.
Autori článku tak upozorňujú, že bude zaujímavé sledovať, aké zmeny, a či vôbec nejaké, prinesú voľby v roku 2017. „Dôraz sa bude klásť na to, ktorý (africký) prezident dokáže, v prípade prehry, dôstojne opustiť svoj úrad. Po tom, čo šokujúco podľahol Adamovi Barrowovi, musela teraz už bývalého prezidenta Gambie Yahyu Jammeha donútiť odísť z úradu až vojenská intervencia. Prezident Sudánu Omar al-Bashir zasa vyhlásil, že po skončení svojho mandátu v roku 2020, odstúpi z funkcie. Či to však aj naozaj dodrží, ostáva otvorené,“ nerobia si ilúzie autori.
