Dlhé týždne si udržiavali Le Penová a Macron na čele prezidentských kandidátov solídny náskok pred ostatnými. Ale podľa nového prieskumu Ifop nie je ich pozícia ani zďaleka neotrasiteľná. Le Penová by dnes získala 23,5 % a stále si udržiava tesný jednopercentný náskok pred údajne „nezávislým“ kandidátom Macronom, ktorý však pôsobil v socialistických vládach a ponúka Francúzsku čisto ľavicový program.
Z prieskumu Ifop vyplýva, že zatiaľ čo obaja favoriti stratili niekoľko desatín percenta, tretí v poradí, konzervatívny kandidát François Fillon, zostáva na 19 %. Čo je však nové, je vzostup zástupcu radikálnej ľavice Jeana-Luca Mélenchona. Obdivovateľ kubánskeho vodcu Fidela Castra a jeho niekdajšieho spojenca z Venezuely Cháveza sa dostal na úroveň konzervatívca Fillona a predbehol oficiálneho kandidáta socialistov Benoîta Hamona.
Mélenchona podporujú komunisti a ďalšie radikálne ľavicové subjekty. Rovnako ako Le Penová je považovaný za euroskeptika, ale na rozdiel od šéfky Národného frontu nepovažuje „frexit“ za hotovú vec. Ak by bol Brusel ochotný vyhovieť jeho reformným návrhom, 65-ročný politik, prezývaný „francúzsky Castro“, by si dokázal predstaviť, že Francúzsko v Európskej únii zostane.
Ako ukázal spomínaný prieskum Ifop, za jediný mesiac sa zvýšilo jeho kladné hodnotenie zo 46 % na 68 %. Podľa servera Foreign Policy to je vážna správa pre Le Penovú, Macrona aj Hamona, hoci ten už s postupom do druhého kola môže počítať len ťažko. „Mélenchon sa profiluje ako odporca súčasného systému a ostatným ľavicovým kandidátom odvádza robotníckych voličov a vôbec všetkých, ktorí majú voči súčasnému establishmentu hlboké výhrady,“ píše Foreign Policy.
Server cituje Martina Michelota z pražského EUROPEUM Institute, ktorý nachádza hlavné vysvetlenie trendu, prečo Mélenchonova popularita v poslednom čase tak stúpa, čo spôsobuje ostatným prezidentským kandidátom hlboké vrásky na čele. „Za svoj úspech vďačí okrem iného razantnosti, s akou sa pustil do Marine Le Penovej. Povedal, že šéfka Národného frontu len zbytočne straší ľudí a je súčasťou skorumpovaného politického systému,“ cituje Foreign Policy Michelota.
Britský denník The Guardian pripomína, že až do roku 2008 bol Mélenchon členom Hollandovej Socialistickej strany a po svojom odchode založil protestné hnutie Nepoddajné Francúzsko. „Za svoj úspech vďačí svojim rétorickým schopnostiam a buričskému štýlu vystupovania. Voličov si získava aj svojimi predvolebnými sľubmi skrátiť pracovný týždeň z 35 na 32 hodín, znížiť vek odchodu do dôchodku na 60 rokov, zvýšiť minimálnu mzdu a dávky sociálneho zabezpečenia a zdaniť príjmy nad 33 000 eur mesačne o 100 %,“ uvádza The Guardian.
Internetový server The Local zase zdôrazňuje, že Mélenchon síce môže odčerpať hlasy všetkým ľavicovým kandidátom, ale na pozore by sa mala mať najmä Le Penová. „Ona aj Mélenchon sa profilujú ako odporcovia súčasného systému, chcú chrániť francúzsky priemysel a svorne horlia za nastolenie užších väzieb s Ruskom. Hlavný rozdiel medzi oboma kandidátmi spočíva v oblasti migračnej politiky, kde sa Mélenchon ostro ohradzuje proti ,antiimigračnej‘ Le Penovej,“ uvádza server.
autor: Josef Provazník
