Ak nezasiahneme, hrozí nová vojna! Varuje šéf európskej komisie a v Srbsku neutíchajú protesty

Hrôzy konfliktu v bývalej Juhoslávii zo začiatku 90. rokov by mohli podľa Junckera znova ožiť. „Ak ich necháme, nech si to riešia sami, Bosna a Hercegovina, Republika Srbská, Macedónsko, Albánsko, všetky tie krajiny (bývalej Juhoslávie), budeme tam mať znova vojnu,“ varoval ešte v marci šéf Európskej komisie. 

 

O nepokojnom období na Balkáne svedčí napríklad mimoriadne napätá vnútropolitická situácia v Srbsku, kde už týždeň trvajú protesty proti novozvolenému prezidentovi a zároveň úradujúcemu premiérovi Alexandarovi Vučičovi. O protestoch sme písali viac TU. 

 

Problémy Balkánu však už nie sú také isté ako pred rokmi. Etnické napätie nenahrádza, ale skôr dopĺňa rozdelenie spoločnosti na odporcov a zástancov európskej integrácie. 

 

Názorový rozkol týkajúci sa vzťahu k EÚ ovplyvňuje aj situáciu v Srbsku, kde premiér Alexander Vučič vyhral pred nedávnom prezidentské voľby drvivou väčšinou hlasov hneď v prvom kole. Od chvíle tohto politického víťazstva v Srbsku neprešiel deň bez protestov. Demonštrácie v uliciach viacerých miest sú organizované cez sociálne siete a participujú na nich prevažne mladí ľudia. 

Účastníci demonštrácií tvrdia, že premiér a novozvolený prezident v jednej osobe sa stáva pomaly, ale isto diktátorom a zavádza autoritárske opatrenia. Zaznievajú aj obvinenia, že voľby hlavy štátu, v ktorých Vučič tak suverénne zvíťazil, boli zmanipulované. Premiér a nový prezident v jednej osobe sa podľa desaťtisícov protestujúcich pokúša ustanoviť diktatúru. 

 

Paradoxné je, že je to práve Alexandar Vučič, kto bol od nástupu k moci vo veľkom podporovaný špičkami Európskej únie. Dôkazov na údajné manipulovanie volieb prezidenta, ktorým sa oháňajú protestujúci, je podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) len minimum. OBSE, ktorá monitoruje voľby, však vyjadrila pochybnosti o financovaní kampane a mediálnom pokrytí politickej scény pred samotným hlasovaním. 

 

Protestujúce davy tvrdia, že Vučič „ukradol voľby“, ale ani po uverejnení kompletnej správy OBSE o voľbách prezidenta v Srbsku sa zrejme nič nezmení. 

 

 

Na protestoch, ktoré majú doposiaľ mierumilovný charakter, sa zúčastňujú najmä študenti. Vučičovu Srbskú progresívnu stranu vinia z korupcie. Srbský premiér v nedávnom rozhovore pre portál Politico uviedol, že protesty sú len výsledkom „osobnej nenávisti“ voči jeho osobe, ktorú cíti časť verejnosti. 

Novozvolený prezident a premiér však nie je jediný problém, ktorý protestujúci vidia v srbskej spoločnosti. Nepáči sa im ani tlak, ktorý vláda údajne vyvíja na médiá a ľudí ženie do ulíc aj stále nízka životná úroveň, ktorá sa zatiaľ neblíži k štandardom EÚ. 

 

Sloboda médií je v Srbsku podľa medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc na ústupe od chvíle, keď sa Vučič stal v roku 2014 premiérom. Len pripomeňme, že práve súčasný predseda srbského kabinetu šéfoval vo vláde Slobodana Miloševiča ministerstvu informácií, pod ktorý spadajú médiá. 

 

Ani ekonomika na tom nie je v Srbsku práve najlepšie, aj keď rastie. Hrubý domáci produkt balkánskej krajiny bol za rok 2015 len 5 660 dolárov na osobu. Priemer HDP Európskej únie bol v tom istom roku 35 000 na osobu. 

 

Srbi sa na protestoch sťažujú, že si nemôžu napriek rastu ekonomiky dovoliť viac a vinia z toho vládu, ktorá podľa nich rozkráda štátny majetok a delí si ho medzi sebou. Európska únia je pritom údajne súčasťou problému, pretože bývalého ultranacionalistu Vučiča považuje za dostatočne schopného na to, aby udržal krajinu na ceste do EÚ. 

Podľa Evy Škorvankovej z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prešiel Alexandar Vučič istou politickou transformáciou. Škorvanková pre Parlamentné listy uviedla, že súčasný srbský premiér bol v počiatkoch svojej kariéry „klasický radikálny nacionalista s pomerne vulgárnym slovníkom“, ktorý zmiernil rétoriku, ale realita je vraj úplne iná. 

 

„Trošku to pripomína demonštrácie proti Miloševičovi. Ľudia protestujú kvôli vnútropolitickej situácio. Vučič sa snaží byť proeurópsky, ale mladí ľudia tomu neveria. Majú pocit, že to je len rétorika, ako sa zapáčiť ľuďom,“ uviedla. 

 

Aj zo spomínaných dôvodov dochádza podľa Škorvankovej k odchodu pomerne veľkého počtu obyvateľstva za hranice. Mnohí Srbi pracujú a študujú aj na Slovensku. „Je obrovský exodus obyvateľstva najmä mladých ľudí. Aj zo študentov zo Srbska, ktorých máme na fakulte, sa nikto nechce vrátiť späť domov,“ prezradila z vlastnej skúsenosti. 

 

 

„Ono to pripomína trošku začiatok 90. rokov u nás. Taká radikálna transformácia, ktorá by tam (v Srbsku) mohla prebiehať, ale ľudia sú nespokojní. Investície prechádzajú, ale to im nestačí. Ľudia boli zvyknutí cestovať a napríklad s tým majú teraz problémy,“ uviedla Škorvanková, ktorá na FiF UK vedie semináre k medzinárodným vzťahom v 19. a prvej polovici 20. storočia, k nacionalizmu a etnicite balkánskych národov. 

Alexandar Vučič je bývalý krajne pravicový radikál, z ktorého sa stal, aspoň podľa jeho vyjadrení, proeurópsky zmýšľajúci politik. Má podporu predsedu Európskej komisie aj nemeckej kancelárky. Jeho kritici však tvrdia, že politické špičky EÚ spoločne s USA jednoducho ignorujú Vučičove prešľapy na domácej politickej scéne, aby si získali jeho podporu pri snahe stabilizovať pomery na celom Balkáne. 

 

Situáciu na Balkáne zhodnotil v nedávnej analýze medzinárodne uznávaný slovenský odborník na problematiku krajín bývalej Juhoslávie a riaditeľ Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Milan Nič. 

 

„Ako stabilita dostáva prednosť pred demokraciou, silní hráči na Balkáne sa stávajú ešte silnejšími, menej spoľahlivými a viac opovrhujú štandardmi demokracie. Výsledkom tohto nového paradoxu v krajinách, ktoré sa približujú k EÚ, ale vzďaľujú od demokracie, je rastúca nespokojnosť medzi obyvateľstvom, spojená so stratou dôvery v EÚ a odcudzovanie sa domácej politike,“ uviedol Nič pre Berlin Policy Journal. 

 

O tom, čo uviedol analytik Milan Nič, svedčí aj výrazný pokles dôvery Srbov v Európsku úniu. Kým v roku 2009 bolo za prístupové rokovania 67 % opýtaných voličov, dnes je to podľa prieskumov iba 43 %.