Berwid-Buquoy na úvod pripomenul, že keď v roku 1894 hodil francúzsky anarchista Émile Henry ručne vyrobenú bombu do parížskej kaviarne a zabil jedného človeka, francúzska justícia nechala atentátnikovi doslova obratom odseknúť hlavu.
„Dnes by to v žiadnom prípade nešlo. Zločinec by si odsedel päť rokov vo fešáckom krimináli, keby ad hoc nedostal iba podmienku, pretože by svoj zločin náležite politicky zdôvodnil,“ kritizuje Berwid-Buquoy. V Nemecku by sa to vraj možno riešilo len vyhostením. Poukázal na islamských teroristov, ktorí znásilnili pred dvoma rokmi desiatky nemeckých žien a ktorých následne Nemci iba vykázali z krajiny.
„Štát na atentáty na bežných občanov takmer nereaguje, pretože tieto zločiny ani štát, ani vysokých pohlavárov moci vôbec neohrozujú. Niekedy sa dokonca zdá, že teroristov miernymi trestami priam ,nabádajú‘, aby v danej činnosti pokračovali. Tak sa automaticky odsúva pozornosť od držiteľov moci a štát zostáva nepostihnutý,“ podotýka Berwid-Buquoy.
Pôvodne sa teroristické útoky podľa jeho slov sústreďovali proti držiteľom moci. „To bol štát veľmi agilný a všetkých páchateľov zanedlho pochytal,“ tvrdí a vypočítava amerických prezidentov, ktorí sa stali obeťami teroru.
„Ak nejde o násilie na priamych držiteľoch moci, štát sa pri vyšetrovaní veľmi nenamáha,“ podotkol a spomenul Jacka Rozparovača s tým, že dodnes sa napriek mnohým jeho činom nezistilo, kto bol páchateľ.
„Britskí historici a autori vytvorili množstvo hypotéz. Ide o výsledky snaživých bádateľov, ktorí však zabúdajú na jeden základný stimul – účasť spravodajských služieb. Výzvedné služby môžu v relatívne krátkom čase urobiť z historických osobností, ako boli Hus, Žižka, Horáková, Havel atď., nebezpečných zločincov alebo príkladných hrdinov. Podľa toho, ako to momentálne vládnuca oligarchia potrebuje. Konzekvencia potom platí ako ,historická pravda‘ a vyučuje sa na všetkých stupňoch verejných škôl,“ napísal s tým, že Jack Rozparovač vraj bolo asi krycie meno pre niekoľkých páchateľov, riadených dôstojníkmi londýnskeho Scotland Yardu.
Na záver sa potom Berwid-Buquoy venuje útoku z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum v New Yorku a Pentagón. „Usáma bin Ládin urobil zásadnú smrteľnú chybu – útokom na Pentagón ohrozil štát a vládnucu elitu. Keby sa sústredil iba na Svetové obchodné centrum, až také vážne by to zas nebolo. Zahynulo tam síce 3 000 nevinných ľudí, ale boli to ,len‘ bankoví úradníci. Vyšetrovacia služba FBI sa s vyriešením prípadu veľmi neponáhľa. Dodnes presne nevieme, kto konkrétne má útok na obchodné centrum na svedomí. Kto vybral tento cieľ a prečo. Kto financoval prípravu atentátu a z akých zdrojov,“ podotkol.
Dodal, že keby sa bin Ládin tak ako ostatní islamskí teroristi koncentroval len napríklad na narážanie motorovými vozidlami do davu ľudí na chodníku (Francúzsko, Nemecko, Anglicko), sem-tam by vyhodil do povetria vagón metra (Madrid 2007, Moskva 2010), prípadne by sa venoval explóziám náloží na letiskách, kde nie je široko-ďaleko žiadny vládny činiteľ (Brusel 2016), vyvražďovaniu redaktorov masmédií (Paríž 2015, časopis „Charlie Hebdo“) alebo znásilňovaniu desiatok nemeckých žien na hlavnej stanici v Kolíne nad Rýnom (Nemecko, Silvester 2015), vôbec sa nemusel ničoho obávať a mohol sa dožiť pokojnej staroby…
„Postup bezpečnostných a výzvedných orgánov v týchto prípadoch islamského zločinu v západných demokraciách je takmer nulový, takže nádej na to, že by sa to teroristické vyčíňanie jedného dňa skončilo, je takisto nulová,“ uzavrel so slovami, že štát je organizované násilie a chráni iba sám seba. Občan vraj hrá buď druhoradú rolu, alebo dokonca vôbec žiadnu.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
