„Kriminalita tu veľmi rastie a môžu za to hlavne ľudia s neholandskými koreňmi a utečenci. Obťažovanie žien, zlodejstvo a prepadnutia. Veď predtým sme si ani autá nezamykali, nieto bicykle; a mojej sestre teraz za dva roky ukradli už ôsmy, a to ich zamykala,” tvrdil Bob vo svojom bývalom bare, už mal trochu vypité.
Symbolizuje tak pravidlo, že veľa Holanďanov pre politickú korektnosť o takých veciach hovorí len medzi priateľmi alebo keď si dajú niečo na guráž. Reportér Parlamentných listov ale vyspovedal viac obyvateľov mesta, kde je pochovaný Ján Amos Komenský.
Wilders je priveľmi extrémny
Časť mestečka Naarden, kde ležia pozostatky Komenského, je pevnosťou z čias vlády Viliama I. Oranžského. Hviezdicový systém fortifikácií pripomína z vtáčieho pohľadu okvetie nezábudky a historické mesto vnútri vlastne Komenského guľatý svet z knihy Labyrint sveta a raj srdca. Tu však žiadne zmätky a márnosť nevládnu. Naopak, aj vo všedný deň je Naarden miestom, kde vládne vidiecka pohoda s turistami hojne navštevovanej pamiatky. V tunajšej mestskej rade sedia len predstavitelia zavedených politických strán.
„Zvolím Fórum pre demokraciu, lebo doteraz nemali možnosť sa ukázať v parlamente, tak im chcem dať šancu. Myslím si, že by po voľbách mohli získať tak šesť kresiel v poslaneckej snemovni. Wilders nie je až taký zlý človek, bojí sa islamského fanatizmu a mnohým Holanďanom hovorí z duše. Z tých sedemnástich ide tak o štyri milióny ľudí. Ale pre mňa je až priveľmi extrémny. Nemám rád, keď niekto ponúka jednoduché riešenia, lebo svet nie je čierno-biely,” vysvetlil Bob.
Štýlový a štamgastov plný bar, kde štrnásť rokov makal pri pípe a na poschodí s manželkou býval, len nedávno predal kamarátovi. Teraz býva za hradbami a sem si chodia pokecať s priateľmi. V Amsterdame však vlastní štyri ďalšie podobné bary. Bob bol navyše kedysi usporiadateľom exkluzívnych koncertov Franka Sinatru s Lisou Minnelli v Rotterdame a Amsterdame.
Je za Európsku úniu a na súčasné spory krajiny s Tureckom má jasný názor: „Erdogan vyhlásil, že sme banánovou republikou a potom ešte horšie veci. Vraj, že sme fašisti a povraždili sme ľudí v Srebrenici. To sú hrozné reči. Nech si premasíruje oči a pozrie sa na to svoje kráľovstvo. Turecko naozaj nie je ukážkovým príkladom demokracie a bude horšie.”
Holanďania vraj už vlani prestali pre bezpečnosť jazdiť hromadne do Turecka.
Demokrati 66 v obľube
„Už štyridsať rokov volím tú istú stranu, volá sa Demokrati 66. Pravicoví radikáli pravdepodobne zvíťazia, ale ja chcem liberálov. Tiež nemám rád kresťanských demokratov, lebo cirkev a politická moc by mali pôsobiť oddelene,” povedal za pochodu inštalatér Okky, ktorý sa z poludňajšej pauzy vracal okolo mohutnej katedrály svätého Víta do práce a dodal: „Wilders je šikovný, preto dosť nebezpečný!”
Po tretej hodine sa okolie kostola zaplnilo deťmi z neďalekej školy. Dievčatká kreslili na dlažbu panáka, chlapci si z dverí kostola urobili futbalovú bránku.
Majiteľ starožitníctva na hlavnej ulici najskôr naznačil veľkú nedôveru k novinárom a kamerám, ale potom medzi rečou vyhlásil, že zrejme zvolí tiež Demokratov 66. Podľa neho je fenomén Wilders strašný, vlastne hrozivý.
Je to vraj dobrý rečník, ale ako šachista by pohorel, lebo má síce dobre premyslený prvý ťah, ale nad následnými ťahmi nepremýšľal. Neďaleko na lavičke sediaci 67-ročný dôchodca Jan sa vyhrieval na slniečku a tvrdil: „Budem voliť Demokratov 66. Wilders je ´kecal´ rovnako ako Erdogan. Sú to vlastne takí politickí bratia.”
Záhradník pri jednej z pevnostných múrov nad politikou len mávol rukou s tým, že sa o tom vôbec nemieni baviť.
„Vlastne nie som ešte rozhodnutá. Nebudem ale voliť malú stranu. Možno Zelenú ľavicu, ale stále si nie som istá. Chcem silnú stranu, ktorá bude politicky bojovať s radikálmi. Nechcela by som ich vo vláde. Nemám rada Wildersov štýl. Chcem žiť v krajine, kde sa ľudia navzájom rešpektujú a nerozdeľujú sa na pravoverných Holanďanov a tých ostatných. Napokon ako obdivovateľka starého Egypta jazdím dvakrát ročne do toho dnešného. A tam žijú moslimovia s Koptami spolu, aspoň čo viem, bez väčších problémov. Malá skupina ľudí, ktorí sú proti všetkému, predsa nereprezentuje islam,” oznámila pokladníčka Múzea Jána Amosa Komenského Catharina.
O útočisku Komenského
„Mysli ľudskej je vrodená láska k slobode. Najstrašnejšie je, keď štát alebo cirkev zakladá svoju moc na nevedomosti človeka,” napísal učiteľ národov v Ceste svetla, kde vyjadril názor, že keď u ľudí zmizne nevedomosť, vojny ustanú.
Múzeum Jána Amosa Komenského stojí trochu bokom mestského centra a hlavnej ulice. Kedysi dávno tu bývala kaplnka, potom kasárne. Dnes tu je nádherne upravené mauzóleum s hrobom a v ďalších miestnostiach ležia vo vitrínach Komenského spisy a ďalšie dôležité dokumenty.
Budovu predalo Holandsko Československu za jeden gulden. Táto stokrát opakovaná lož už sa síce ´opravila´, ale zostáva klamstvom.
„Budova bola vždy holandská. Mauzóleum však skrášlili českí umelci. Naviac je múzeum spolufinancované Českou republikou, lebo pred dvanástimi rokmi začalo mesto Naarden mať ťažkosti s jeho financovaním. Bývalý minister kultúry Pavel Dostál inicioval finančnú spoluprácu. Zmluva sa však bude teraz trochu dopĺňať,” spomenula jedna z pracovníčok múzea.
Komenský zomrel v Amsterdame roku 1670 a o týždeň neskôr ho pochovali v Naardene, v kaplnke, kde kázal. V hrobe boli ešte pozostatky ďalších dvoch ľudí. Roku 1928 bola jeho kostra vyzdvihnutá a antropologicky preskúmaná, ale určité pochybnosti o jej pravosti pretrvávajú.
Komenského potomkovia žijú v USA, ale rušiť posvätnosť miesta porovnaním DNA sa už nikomu veľmi nechce. Za Komenského však hovorí hlavne dielo a je stále aktuálne.
Napríklad vo Veľkej didaktike napísal: „Ak má sa zakročiť proti skaze ľudského pokolenia, musí sa to diať pravdepodobne opatrným a obozretným vychovaním mládeže … Preto je výchovná činnosť najmúdrejšou zbraňou, ktorou sa dá čeliť zlu.”
- Reklama -
