Fínska vláda vydala súhrnnú správu, ako sa na pracovnom trhu darí imigrantom, ktorí do krajiny prišli medzi rokmi 1999 až 2013. Štúdia dokazuje, že rodení Fíni sa na pracovnom trhu uplatnia výrazne lepšie ako imigranti z Afriky, z bývalého Sovietskeho zväzu a z ďalších kútov sveta. Prisťahovalci sa ťažko uplatňujú na pracovnom trhu aj po desiatich až pätnástich rokoch pobytu vo Fínsku.
„Nápadná je najmä extrémna nezamestnanosť medzi ženami. Len u občanov bývalého Sovietskeho zväzu pracujú ženy zhruba v rovnakej miere ako muži. Naopak ženy z moslimských kultúr chodia vo Fínsku do práce len málokedy. Napr. zamestnanosť Somálčaniek je 66 percentuálnych bodov pod zamestnanosťou Fínok, to znamená, že pracuje len zhruba každá šiesta až siedma Somálčanka. U Turkýň, Iránok a Afghaniek nie sú zodpovedajúce čísla veľmi lepšie. Zvyklosti z regiónov pôvodu, podľa ktorých má žena sedieť doma, sa teda uplatňujú aj v úplne inom kultúrnom prostredí,” píše Kechlibar.
Táto situácia sa potom odráža aj na príjmoch imigrantov. Zatiaľ čo občania z bývalej Juhoslávie alebo z bývalého Sovietskeho zväzu zarábajú obstojne, hoci zďaleka nie toľko ako Fíni, prisťahovalci z Afganistanu či Somálska sú na tom podstatne horšie.
„Po 10 rokoch pobytu v krajine zarobia ich občania nanajvýš polovicu toho, čo priemerný Fín, ale hocikedy aj menej (Iračania 22 %). Podstatná časť tohto rozdielu príjmov je – samozrejme – spôsobená ich nižšou mierou zamestnanosti,” pokračuje v popise situácie matematik. A práve preto poberajú vraj imigranti sociálne dávky podstatne častejšie ako rodení Fíni.
Spomínanú štúdiu by si podľa Mariana Kechlibara mali prečítať všetci ľudia, ktorí veria, že imigranti napomôžu chorľavejúcu európsku ekonomiku. Zvlášť pozorne by mohli čítať napr. členovia Európskej komisie.
Celý článok nájdete TU.
Štúdiu v angličtine nájdete TU.
