Bývalý exminister vnútra Vladimír Palko predniesol príspevok na konferencii venovanej migrácii v Bratislave, ktorý zverejnil Postoj.sk. Palko v ňom popisuje sedem svojich poznámok k migračnej kríze, lebo je podľa neho nutné objektívne a pravdivo rozoznať, aký migračný príbeh sa odohráva pred očami Európanov a za hranicami samotnej Európy. Ak tento príbeh pochopíme, potom ho môžeme aj vyriešiť.
Prvým Palkovým bodom sú príčiny súčasnej migrácie do Európy. Ku akcelerácii migrácie do Európy za poslednú dekádu prispeli štyri faktory. „Politika amerického neokonzervativizmu viedla k niektorým vojnám, ktoré destabilizovali islamský svet na Blízkom východe a jeho okolí. Bola to najmä invázia USA a ich európskych spojencov do Iraku, vojenská podpora zvrhnutia Muammara Kaddáfího v Líbyi a podpora rebelov v občianskej vojne v Sýrii,“ povedal Palko s tým, že za vznikom Islamského štátu je práve invázia Američanov do Iraku.
Tiež nie je zanedbateľná občianska vojna vo vnútri islamu medzi sunnitmi a šiítmi. Vo vnútri islamského sveta sa prejavila aj technologická revolúcia v podobe televízie, internetu a najnovších smartfónov, cez ktoré dostávajú títo ľudia skreslený obraz o bohatom Západe a zdanie, že ich budú v Európe všetci vítať. Za posledné desaťročie zbohatol aj samotný tretí svet, kde sú milióny ľudí s tisíc dolármi na nákladnú cestu.
„Po týchto štyroch faktoroch, ktoré by sme mohli ekonomicky nazvať faktormi dopytu, piatym faktorom je existencia ponuky, t. j. že v Európe existujú sily, ktoré považujú migráciu za žiadaný jav a za riešenie európskych problémov,“ pokračuje bývalý politik.
Aký príbeh vidíme v televízii?
Nutnosťou je rozpoznať, či to, čo vidíme v televízii, je pravda. Palko sa pýta: „Vidíme príbeh utečenecký? Alebo je to príbeh ekonomicko-migračný, teda príbeh ľudí, ktorým nehrozí ani smrť, ani väzenie, ale ktorí hľadajú lepšiu, z ekonomického hľadiska lepšie zabezpečenú budúcnosť pre seba či pre svoje deti? A napokon, nie je to príbeh dobyvačný? Príbeh ľudí, ktorí prichádzajú, aby zneužili našu láskavosť a zmenili Európu na iný, nie ten náš, obraz?“
Podľa Palka môžeme vidieť všetky tri príbehy, pričom niektoré sú aj pomiešané dokopy. Niekedy je to však ťažko rozpoznať, keď rodina, ktorá si zachraňuje holý život, neskôr začne kalkulovať, kde požiada o azyl. Napokon prevláda ekonomicko-migračný príbeh, s ktorým prichádzajú do Európy hlavne mladí muži bez rodín.
Z migrácie následne plynú bezpečnostné hrozby ako terorizmus, zvýšená kriminalita, prítomnosť tisícky bojovníkov Islamského štátu v západnej Európe a vznik enkláv (tzv. no go zón), kde nevstúpia ani policajti. Iba po roku 2000 zabili teroristi vyše 4700 ľudí a 12 600 zranili.
Vladimír Palko si myslí, že je nutnosťou, aby sa vyriešil aj spor, či je islam náboženstvom násilia, alebo nie. Podľa liberálov sú „všetky náboženstvá vrátane islamu spôsobilé tvoriť rovnakú hodnotovú kultúru. Na druhom konci spektra sa objavuje tvrdenie, že islam je náboženstvom násilia. Domnievam sa však, že islam ospravedlňuje násilie viac ako kresťanstvo, teda aj v prípadoch, keď kresťanstvo násilie nepovoľuje. Preto je skôr na mieste hovoriť, že v islame je väčší sklon k násiliu, teda k jeho ospravedlneniu, ako v iných náboženstvách,“ myslí si Palko s tým, že sa nemôžeme vyhýbať vecnej kritike islamu.
Mainstreamové médiá používajú podľa expolitika utečenecký príbeh a sú proimigračné. Stále píšu o utečencoch, že im treba pomáhať. „Ľudia, ktorí v tomto médiám vecne oponujú, podstupujú riziko, že budú vykreslení ako ľudia bezcitní, bez srdca, rasisti, krajná pravica, sebeckí atď.,” povedal expolitik. Tieto médiá však väčšinou podporovali vojny, ktoré spôsobili túto migračnú krízu.
„Nemali by sme podliehať ilúziám o islame, mali by sme naň nazerať kriticky, vždy však pritom musíme dodržiavať slušnú formu. Musíme si plniť isté povinnosti: nasýtiť hladných, pomôcť ľuďom v núdzi. Migračné vlny by mali byť však zastavené pred hranicami Európskej únie, možno na stredomorských ostrovoch, možno v severnej Afrike,“ uzavrel Palko, pričom by sme mali smerovať ku vytvoreniu spoločnej európskej obrany, aby sme si vybudovali rešpekt okolitých štátov.
