Prezident Spojených štátov Donald Trump poskytol exkluzívny rozhovor pre americkú televíznu stanicu Fox News. Najväčšiu kontroverziu vzbudila pasáž, v ktorej uviedol, že Putina rešpektuje a že sa domnieva, že je lepšie s Ruskom vychádzať. Tomu kontroval moderátor Bill O’Reilly slovami: „Putin je vrah.“ A Trump odpovedal: „My máme takisto mnoho vrahov. Čo si myslíte? Že naša krajina je bez viny?“ povedal americký prezident v rozhovore nakrúcanom v Bielom dome. Čo by sme si mali v kontexte tejto časti rozhovoru určite všimnúť?
Prvé, čo treba vidieť, je, že americká domáca politika sa ešte nevymanila z ritualizovanej rusofóbie. Každý, kto chce počuť niečo o medzinárodnej politike, ale dokonca aj o vnútornej politike, sa musí opýtať na Rusko. Je to rituál a nesúvisí s vlastným obsahom konkrétneho problému. Formulácia otázky, ktorá smerovala k Trumpovi, že Putin je vrah, bola veľmi agresívna. Trump odpovedal obranným smečom. V zásade sa z toho dá vyvodiť len jedna vec: že sa bude snažiť postupovať inak, ale ako, to sa povedať nedá.
Môžeme teda reakciu amerického prezidenta chápať ako obhajobu alebo obranu Putina?
Môžeme, ale je to zvláštna obrana. Hovorí: veď je to rovnaký chalan ako naši. A aj oni sú zlí. Obhajoba-neobhajoba… Aby sme si rozumeli, dôležitá otázka je, kedy pochopíme, že sa Trumpova Amerika vo vzťahu k Rusku mení. Podľa môjho názoru – až v súvislosti s Ukrajinou. Skôr sa to pochopiť nedá. Zatiaľ, čo sa týka Ukrajiny, žijeme stále v stereotypoch. Všimnite si, že sa končí mandát generálneho tajomníka OBSE a v diplomatických kruhoch sa začalo hovoriť, že ho má nahradiť bývalý eurokomisár, ktorý nesie značnú časť zodpovednosti za prevrat v Kyjeve a za rozpútanie občianskej vojny. Zase tu máme niečo podobné ako po bombardovaní Juhoslávie, keď si kamaráti z mokrej štvrte pomáhali, postrkávali sa z jednej funkcie na druhú, aby im spoluzodpovednosť vytvárala dodatočné alibi. Ak rozmiestnite ľudí spoluzodpovedných za bombardovanie Juhoslávie na zodpovedajúce miesta, sebakritika je nepravdepodobná. To isté sa začína diať okolo Ukrajiny. Ak chcú Američania skutočne naznačiť zmenu, nemôžu tlačiť do pozície generálneho tajomníka človeka, ktorý sa na puči na Ukrajine podieľal. Chlieb sa láme na Ukrajine, nie v rozhovoroch pre Fox News.
Nová stála predstaviteľka USA v OSN Nikki Haleyová vystúpila veľmi ostro, v podstate spôsobom: Ak vrátite Krym, zrušíme sankcie. Zároveň obvinila Rusko z eskalácie konfliktu na východe Ukrajiny. Informáciu priniesol server iDnes.cz. „Katastrofálna situácia na východe Ukrajiny nás núti jasne a dôrazne odsúdiť počínanie Ruska,“ povedala. Ale Trump už v kampani zaujal pozornosť postojom, že USA by mali uznať ruskú anexiu Krymu, ak by to viedlo k lepším vzťahom s Moskvou. Táto situácia teda takisto súvisí s tým, ako hovoríte, „lámaním chleba“ na Ukrajine?
Práve preto o tom hovorím. Až v praxi na ukrajinskej téme zistíme, či sa zahraničná americká politika mení, alebo nie. Zatiaľ napríklad diskusie, ako som spomínal, okolo nového tajomníka OBSE naznačujú, že lojálni sú dôležitejší ako tí, ktorí mali pravdu v kritike Obamovej politiky. Aj keď kritizovali Obamovu politiku ako Trump, tak fakt, že boli nelojálni voči Spojeným štátom, z nich robí neprijateľných spolupracovníkov v novej politike. Ak sa toto neprelomí, zmena, ak k nej vôbec dôjde, bude len dočasná. Zatiaľ to vyzerá, že v zahraničnej spolupráci s niektorými ľuďmi je Trumpova administratíva odhodlaná pracovať s rovnakou garnitúrou, ktorá možno vymení zástavy, ale drží stále rovnakú tyč, ktorou bude máchať okolo seba.
No a potom nastane situácia, že Trump bude svetu oznamovať prelomové rozhodnutia, ale ostatní si budú robiť, čo sa im zachce?
Áno, ak to nedokáže prelomiť. Ukrajina je zlom. Ak sa dnes americký prezident vyjadruje veľmi ostro proti Islamskému štátu a je ochotný spolupracovať s Ruskom v boji proti Islamskému štátu, je to len čiastkový aspekt. Potrebujeme zmenu správania voči partnerom. Ak Trump vyhlási, že štáty NATO musia vydávať viac peňazí na zbrojenie, plniť svoje záväzky, situácia je vyložene nezrozumiteľná. Prečo? Nemôžete sa kamarátiť s Ruskom a zároveň vyzbrojovať Európu. Proti komu? Ako chcete donútiť Čechov a Slovákov, aby dávali dve percentá na zbrojenie, keď v nich nevyvoláte strach? Oni sa dnes neboja, lebo sa nemajú koho báť. Prečo by dávali dve percentá na zbrojenie? Tie výzvy, že musíte dávať viac na zbrojenie a že budeme sa správať partnersky voči Rusku, pôsobia protichodne, lebo iného nepriateľa ako Rusko si zatiaľ NATO v Európe nevytvorilo. Proti migrantom sa nebojuje armádou. Takže chceme v Európe brojiť proti Severnej Kórei?
Prezident Trump už telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Petrom Porošenkom. Dozvedeli sme sa, že Trump mal povedať, že Spojené štáty sa zasadia o obnovu mieru na ukrajinsko-ruských hraniciach. Viac informácií nezverejnili…
Vieme z toho rozhovoru strašne málo, ale to, čo vieme, je v prospech Trumpa. Pretože povedal, zasadíme sa, ale nepovedal vojensky. Dodávať zbrane na zabíjanie na Ukrajinu, čo je heslo, ktoré znie v americkom Kongrese, v Trumpovom vyjadrení nezaznelo, čo je strašne dôležité. Ale uvidíme, k čomu to povedie, či provokácie, ku ktorým pristupuje Kyjev pravdepodobne po dohode s kancelárkou Merkelovou, Trumpa nalomia. Počkajme si na činy, neverme slovám.
Vo všeobecnosti však zatiaľ Trumpove kroky nepôsobia veľmi premyslene, akoby chýbal plán B. Zjavné je to najmä na „zákaze vjazdu“. Muselo byť jasné, že ten prezidentský dekrét narazí. Ako keby sa otvorili dvere; a ak boli nejakí teroristi, ktorí chceli prísť do Spojených štátov, tak si povedali, že keď nie teraz, potom nikdy, a začali sa ponáhľať. Zatiaľ sa mi zdá, že niektoré momenty, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, sú príliš emotívne. Reagujú na veci, ktorým málo rozumieme. Zákaz vstupu z moslimských štátov je sám o sebe veľmi problematický.
Nevyváženosť vo vnútornej politike je obrovská, do toho vstupujú rasové komplexy. Pozrite sa na americké seriály, pomaly v každom detektívnom seriáli musí byť veliacim dôstojníkom černoch alebo černoška. Černochov je v USA 13 percent. Tzv. pozitívna diskriminácia vytvorila atmosféru, ktorú v Európe nepoznáme a ktorá vo vedľajšom prúde spôsobila liberálne nezmysly okolo migrácie. Američania liečia svoj komplex voči černochom. Migračná vlna je zdôvodňovaná vnútorne ľuďmi, ako je Merkelová, ale aj tými okolo českého premiéra, spôsobom, ktorý zodpovedá americkej situácii, nie európskej. To sú problémy, ktoré sú v americkej politike schované a ktoré nevidíme, lebo ich neprežívame. Aj keď sme jeden Západ, rozdiely sú obrovské. Vplyv náboženstva na politiku je výrazne väčší ako v Európe. Európa je sekulárna, zahraničná americká politika je plná sektárskeho misionarizmu. Ženy boli v náboženských amerických misiách skôr, než mali v Amerike volebné právo. To sú momenty, ktoré nás pri analýze zahraničnej politiky mätú.
