Zatiaľ čo voči Rusku volí Trump skôr zmierlivú rétoriku, úplne inak pôsobia jeho vyjadrenia smerujúce do Pacifiku. Administratíva Donalda Trumpa totiž nie je práve naklonená situácii v obchodných vzťahoch s Čínou alebo aspoň tomu nasvedčujú jej doterajšie kroky. Americká vláda tlačí na domáce spoločnosti, aby prestali vyrábať komponenty na svoje zariadenia v Číne a presunuli ich produkciu do USA, kde by tým vytvorili pracovné miesta.
Okrem tohto ambiciózneho plánu je Trump, zdá sa, odhodlaný odštartovať obchodný boj s Pekingom. V jeho tíme je viacero odborníkov a poradcov, ktorí sa k ázijskej veľmoci stavajú skepticky a hrozia napríklad 45-percentnými daňami na čínsky tovar. Takéto kroky však podľa expertov spoločnosti Bloomberg nebudú fungovať a je pravdepodobné, že uškodia práve samotným Američanom, ktorých Trump sľuboval ochraňovať a uprednostňovať pred zvyškom sveta.
Nejde však iba o obchod. Čína zdvihla nedávno varovný prst v súvislosti s vyjadreniami amerického ministra obrany Jamesa Mattisa. Ten sa prednedávnom postavil na stranu Japonska v siahodlhom spore o ostrovy v Juhočínskom mori, na ktoré si robí nárok Peking.
Číňania varujú
Čínske ministerstvo zahraničných vecí po Mattisových vyhláseniach varovalo Trumpovu administratívu, aby sa vyhla diskusiám o problémoch spojených so spornými ostrovmi, ktoré Japonci nazývajú Senkaku a Číňania zase Diaoyu. Oba národy si na toto územie robia nárok a spor trvá už desaťročia.
„Vyzývame Spojené štáty, aby zaujali rozumný postoj, prestali robiť chybné vyhlásenia v súvislosti so suverenitou ostrovov Diaoyu a vyhli sa ďalšiemu komplikovaniu a prinášaniu nestability do situácie v regióne,“ varoval čínsky rezort diplomacie svojich amerických kolegov.
Jeden z najvplyvnejších mužov administratívy Donalda Trumpa a člen zboru poradcov Steve Bannon zdvihol vlani odborníkov na globálnu bezpečnosť zo stoličiek, keď v rozhovore pre jedno z amerických rádií vyhlásil, že USA budú viesť vojnu s Čínou najneskôr o päť až desať rokov. Pravdepodobnosť konfliktu sa však zvyšuje aj vďaka ďalším faktorom.
Čínu popudil aj Trumpov blahoprajný telefonát taiwanskému premiérovi, ktorý je absolútne v rozpore s doterajšou americkou politikou. Tá sa voči Pekingu až doposiaľ riadila heslom: Nedráždi hada bosou nohou. Prezident USA sa však teraz neštíti obviniť Čínu z toho, že jej lacná pracovná sila berie prácu Američanom. K situácii neprispieva ani fakt, že Trump dva týždne od nástupu do funkcie kontaktoval 18 svetových lídrov, ale čínsky prezident Si Tin Pching na zozname nie je.
Vojna by zmenila svet
Slovné prestrelky a diplomatické rozbroje sú teda po nástupe nového šéfa Bieleho domu častejšie a stupňujú sa. Dôkazom toho sú aj nedávne vyjadrenia čínskej Komisie úradu pre obrannú mobilizáciu. „Vojna v čase funkčného obdobia prezidenta či vypuknutie vojny dnes v noci, to už nie sú len slogany, ale stávajú sa prakticky realitou,“ napísala čínska komisia vo vyhlásení citovanom denníkom South China Morning Post.
Rozmery prípadného konfliktu medzi USA a Čínou opísali odborníci pre denník the Independent ako absolútnu globálnu katastrofu, ktorá zmení tvár sveta a bude sa dať prirovnať k tretej svetovej vojne. „Skutočne si myslím, že by to bol koniec života na Zemi, ako ho poznáme,“ tvrdí profesor Trevor McCrisken z University of Warwick.
Podľa McCriskena je vojna medzi USA a ktoroukoľvek veľmocou, či už Ruskom, alebo Čínou, to posledné, čo si kto môže želať, lebo je tu obrovské riziko použitia jadrových zbraní. Americká politika od 70. rokov minulého storočia však podľa profesora smerovala skôr k spolupráci a obchodnej súťaživosti s Čínou.
Riaditeľ vojenských štúdií na Royal United Services Institute (RUSI) Peter Roberts tvrdí, že USA by utrpeli veľké vojenské straty, ale proti Číne by vraj v prípadnom konflikte zvíťazili. „Stratili by tisícky a tisícky jednotiek, ale Čína by bola porazená. Ak by Spojené štáty šli do vojny, bola by to totálna vojna. Išli by do toho s nevídanou mierou násilia a nasadenia,“ myslí si Roberts.
- Reklama -
