Jedna zo žiadateliek o azyl sa sťažovala, že v zariadení, kde je ubytovaná, je zamorenie myšami úplne neznesiteľné. Uviedla, že hlodavcov má plnú kuchyňu a neštítia sa ani behať priamo po stole počas toho, ako pri ňom žena so svojou rodinou je. Iný žiadateľ zase uviedol, že zvuky, ktoré potkany v budove, kde býva, vydávajú, mu pripomínajú časy, keď bol vo svojej rodnej krajine väznený a mučený, a v cele mu behali popod nohy krysy.
Od roku 2012 zabezpečujú v Británii ubytovacie kapacity pre žiadateľov o azyl traja poskytovatelia, Serco, G4S a Clearsprings Ready Homes. Problematické prípady ubytovacích kapacít boli zistené tak u poskytovateľa Serco, ako aj G4S.
Yvette Cooperová, predsedníčka komisie skúmajúcej podmienky, v akých žiadatelia bývajú, uviedla, že počas kontroly narazili na množstvo prípadov, keď aj veľmi zraniteľní ľudia, ako sú malé deti či tehotné ženy, boli nútení žiť vo veľmi nevhodných podmienkach, spôsobených zamorením škodcami vrátane hlodavcov či ploštíc, ale aj nedostatkom dostupnej zdravotnej starostlivosti či odbornej pomoci pre ľudí trpiacich psychickými traumami zo znásilnenia či mučenia. „Narazili sme na príliš mnoho príkladov ohrozených osôb v nebezpečnom ubytovaní.“
Problémy robí dobrovoľné prerozdeľovanie
Komisia taktiež zistila, že systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci krajiny nefunguje a väčšina z nich sa sústreďuje v niektorých najchudobnejších regiónoch. Dôsledkom toho je potom zvýšená záťaž pre lokálne zdravotnícke zariadenia, školy a infraštruktúru. Prerozdeľovanie totiž nie je povinné a mnohé miestne úrady sa preto od neho dištancujú a nechcú prijímať žiadateľov do svojich samospráv. Britskí poslanci sú si tohto problému vedomí a už apelovali na radnice, aby sa do programu, ktorý zatiaľ ešte stále vystupuje ako dobrovoľný, čím skôr zapojili a odbremenili tak regióny, ktoré trpia vysokým náporom žiadateľov. Zároveň radnice dostali varovanie, že ak tak neurobia dobrovoľne, vláda ich k tomu prinúti.
Poskytovatelia ubytovacích kapacít musia pre zvýšenú koncentráciu žiadateľov v takýchto regiónoch zabezpečovať ubytovanie pre viac ľudí, než na koľko dostali finančné prostriedky, čo v konečnom dôsledku spôsobuje tak zhoršené ubytovacie podmienky, ako aj meškania v procese vybavovania žiadostí.
Diane Abbottová, tieňová ministerka vnútra, vyhlásila: „Je jednoducho neprijateľné, aby v 21. storočí v Británii ľudia utekajúci pred vojnou a prenasledovaním boli umiestňovaní v takých nedôstojných podmienkach.“ Podľa nej je zároveň „v konečnom dôsledku na ministerstve vnútra, aby zabezpečilo, že radnice dostanú primeranú finančnú podporu, aby mohli poskytovať bývanie a služby, ktoré títo neuveriteľne zraniteľní ľudia potrebujú“.
Hovorca ministerstva vnútra uviedol: „Veľká Británia má hrdú históriu udeľovania azylu tým, ktorí potrebujú našu ochranu, a sme odhodlaní im poskytovať bezpečné a stabilné bývanie, zatiaľ čo ich žiadosti budú posudzované.“ Prízvukoval, že v súčasnosti úzko spolupracujú s poskytovateľmi ubytovacích kapacít, aby sa zabezpečilo, že poskytujú ubytovanie, ktoré je bezpečné, obytné, vhodné na daný účel a primerane vybavené.
Celý článok nájdete TU.
