Pán farár, je podľa vás ISIS proti Asadovi naozaj banda amatérov, ako hovorí český europoslanec Pavel Svoboda (KDU-ČSL)?
Možno o niekom, kto poberá žold za to, že strieľa do ľudí, hovoriť ako o amatérovi? Asi sa zhodneme, že nemožno. Iste, sčasti sú to nadšenci, ktorí si radi zastrieľajú do živého mäsa, radi ono živé mäso znásilnia, ak majú tú možnosť, radi si na posilnenie svojho ega odrežú nejakú tú nepriateľskú hlavu, a to všetko páchajú s určitou dávkou amaterizmu. No poberajú za to žold, fasujú kvér a strelivo, majú ošetrenie a tak ďalej. Ale predovšetkým, a to je potrebné zdôrazniť, majú vysoko profesionálne PR. Takže aj keď konajú často ako amatéri, sú za to honorovaní, teda sú to profesionálni bojovníci. To, že niekto nemá výcvik, že nevie ovládať zbrane a chová sa ako amatér, ešte neznamená, že nie je, aj keď veľmi nekvalitný, profesionál.
A aj takýto amatér, ak je vybavený logistikou a pravidelným, takmer nevyčerpateľným prísunom zbraní, proviantu aj ľudských zdrojov, rozhodne nie je neškodným amatérom. Naopak, je nebezpečnejší ako jedinec s vojenským výcvikom. Preto je v sýrskom konflikte toľko obetí. Regulárny vojak sýrskej armády totiž nepôjde medzi ľudí opásaný trhavinou. Ten bude bojovať tak, ako je vycvičený, teda klasicky. „Amatérovi“ s finančným zázemím a vygumovaným mozgom je úplne jedno, aký spôsob boja zvolí a koho pri tom zabije, hlavne, keď vie, že bojuje za tú „správnu vec“. A na to, aby vedel, za čo má bojovať, je tu jeho politruk, imám alebo napríklad aj poslanec či komisár z parlamentu EÚ, alebo nejaké iné zviera. Takže áno, ISIS je banda amatérov, ale (alebo práve preto) je omnoho nebezpečnejší pre Sýrčanov ako sýrska armáda.
A pácha Asad genocídu alebo len likviduje islamských vrahov ISIS a iných islamistických zoskupení?
Pán Svoboda je profesiou právnik, a teda by mal byť pri voľbe slov opatrnejší. Pre ilustráciu uvádzam toto (kopírované z „Wikiny“):
„Definícia podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy OSN
Čl. II.: V tomto Dohovore sa genocídou rozumie ktorýkoľvek z nižšie uvedených činov, spáchaných v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú:
a) usmrtenie členov takejto skupiny; b) spôsobenie ťažkých telesných ublížení alebo duševných porúch členom skupiny; c) úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie; d) opatrenia smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí; e) násilné premiestňovanie detí z jednej skupiny do inej.“
Pokiaľ má pán doktor práv dôkaz, že sa niečo z toho vzťahuje na prezidenta Sýrie, mal by ho predložiť. Ak ho nemá, tak by mal držať hu… ehm, jazyk za zubami. To, o čom hovoria dokumenty OSN, sa však úplne ľahko dá vztiahnuť na ISIS, pokiaľ ide o (nielen) kresťanské etnikum, takže naozaj pána poslanca Svobodu vnímam ako niekoho, o kom sa dá povedať, že profesionálne zlyhal.
Katechizmus katolíckeho náboženstva od ThDr. Františka Tomáška hovorí: „Sme povinní milovať všetkých ľudí bez rozdielu rasy a národnosti. Smieme však a tiež máme viac milovať tých, ktorí sú nám bližší rodom alebo vierou, dobrodením alebo priateľstvom. Rodom sú nám bližšie zvlášť rodičia a súrodenci, príbuzní a členovia vlastného národa… Kto miluje svoj národ, hlási sa k nemu, zostáva mu verným, váži si materskej reči, otcovskej krajiny a národných pamiatok. Hľadí spoznať dejiny svojho národa, obhajuje jeho práva, prispieva na jeho potreby a modlí sa zaň. Chcú národu prospieť poctivou prácou v povolaní. Bolo by hriechom vlastný národ zradiť, potupovať a poškodzovať. Hriechom je však tiež závisť a útlak, výsmech a pohŕdanie proti národu druhému. Sám vtelený Syn Boží Ježiš Kristus dal nám najkrajší príklad lásky k vlasti.“ Nie je teda logické uprednostňovať kresťanov pred moslimami, ktorí kresťanov vraždia?
Logické to je, ale hľadajte medzi súčasným establišmentom logiku. To je ľahšie nájsť onú povestnú ihlu v kope sena.
Pražský kardinál František Tomášek (1899 – 1992). Zdroj: Facebook, František Mikloško
Nehovoril aj sv. Pavol vo svojom liste o tom, že kresťania si majú pomáhať v prvom rade medzi sebou?
Isteže hovoril. Obávam sa však, že Nový zákon asi nepatrí medzi pravidelné čítanie pána poslanca Svobodu. Keby čítal listy svojho krstného patróna a podľa nich sa aj snažil konať, asi by sýrsku krízu a podobne svoju úlohu v europarlamente a v politike vôbec vnímal inak.
Čo hovoríte na to, ako Asada hodnotia sýrski predstavitelia katolíckej cirkvi?
Sýrski predstavitelia cirkvi, na rozdiel od českých ľudovcov, žijú v Sýrii a so svojím prezidentom sa stýkajú aj osobne, takže ich hodnotenie je pre mňa výrazne dôležitejšie ako tvrdenie nejakého doktorka pracujúceho v Bruseli, ktorý všetky svoje vedomosti získava na bruselskom variante PŠM (Politické školenie mužstva – dobre známe všetkým, ktorí absolvovali základnú vojenskú službu v čase rozvinutého socializmu), prípadne z mainstreamovej (politicky korektnej a vyhovujúcej) tlače.
A netreba hovoriť len o predstaviteľoch katolíckej cirkvi. Rád by som spomenul aj hlavného muftího Sýrie, teda sunnitu, ktorý bol za svoje výroky o nezmyselnosti vojny a legitímnosti Asadovej vlády odmenený „opozíciou“ zosnovaním vraždy jeho syna. Ak si takto Západ predstavuje boj za spravodlivú spoločnosť a takýto boj podporuje a financuje, tak je so Západom vrátane doktora Svobodu niečo zle.
A pritom tento muftí bol aj hosťom na pôde europarlamentu v roku 2008 a okrem iného tam povedal aj toto: „Keď niekto zničí dielo majstra Michelangela… čo si o ňom budeme myslieť? Že je nevzdelaný, násilný, správa sa ako zver a neuznáva ľudské hodnoty? Ale čo keď niekto zničí stvorenie, ktoré pochádza od Boha? Tí, ktorí vyrábajú nášľapné míny a zbrane hromadného ničenia sú skutoční nepriatelia ľudskej civilizácie, pretože zabíjajú človeka.“
Škoda, že si to naša „elita“ nezapísala za uši, rovnako ako si nezapísala tento jeho výrok: „Neobmedzujte sa len na jednu náboženskú komunitu. Poprosil som všetkých našich duchovných vodcov, aby boli otcami všetkých sýrskych obyvateľov a neuzatvárali sa len do svojej náboženskej komunity. Snažím sa šíriť tento prístup po celom arabskom a moslimskom svete, a potom aj po celom svete ako takom. Duchovní vodcovia by mali byť univerzálni, nemali by sa obmedzovať len na svoju náboženskú komunitu alebo na svoje vyznanie. Pápež nenesie zodpovednosť len pre katolíkov, ale pre celé ľudstvo, a muftí tiež nie je zodpovedný len za moslimov, ale za celý svet.“
Možno našim elitám chýba práve oná zodpovednosť, o ktorej Ahmed Badr al-Din Hassun hovoril.
Vrcholný predstaviteľ sýrskej katolíckej cirkvi, antiochijský patriarcha Ignace Joseph III. Younan, viní za terajšiu krízu v Sýrii Spojené štáty, ktoré podporujú vzbúrencov proti prezidentovi Asadovi. Podľa neho „prístup vlády USA k situácii v Sýrii bol od začiatku zlý“. „Američania chceli zmeniť vládu, pretože, ako hovorili ľuďom a médiám, Asad je diktátor, preto musí odísť, aby mal národ slobodu a demokraciu.“
Antiochijský patriarcha je ešte veľmi mierny, ja by som pokojne k USA ešte pripojil EÚ, Katar, Saudskú Arábiu a Turecko.
Archieparcha melchitskej gréckokatolíckej cirkvi Jean-Clément Jeanbart z Aleppa potom v súvislosti s ruskou vojenskou intervenciou v Sýrii vyhlásil, že je zdrojom „nádeje“ miestnych kresťanov.
„Slúži kresťanskej veci“, hoci by tým Rusko sledovalo len svoje záujmy…
Archieparcha by asi neprešiel kádrovým sitom pána Jandu z „tingl-tanglu“ Európskej nahoty a bol by označený za kremľofila, prípadne jedným z českých profesorov, ktorý sám seba označuje termínom „katolícky buzík“, by bol označený ako „ruský šváb“.
Potom je však celkom pochopiteľné, že takéto hlasy nedôjdu ani k uchu pána poslanca Svobodu, pretože pre neho a jemu podobných je výrazne horšia rozpínavosť Putinovho Ruska (oveľa menšieho, než bol kedysi Sovietsky zväz) ako smrť „zopár“ kresťanov. Ktorí sú rovnako tiež proputinovskí, prokremeľskí a proruskí, takže si pre svoju ideologickú pomýlenosť vlastne nič iné nezaslúžia.
Hlavný predstaviteľ sýrskej opozičnej skupiny Slobodná sýrska armáda Osama Abú Zeid. Zdroj: TASR
Pre zaujímavosť pripomeňme, že pápež Benedikt XVI. označil svojho času Asadovu Sýriu za „vzor spolužitia kresťanstva s islamom“ na Blízkom východe…
Ale ona taká Sýria je stále. Len spomeňme stále platnú sýrsku ústavu, ktorá je v tamojšom regióne úplne raritná. Vari náš spojenec v boji proti terorizmu, ktorý už vyše roka úplne bez záujmu mainstreamových médií bombarduje civilné obyvateľstvo v Jemene, má vo svojej ústave zakotvenú rovnosť pred zákonom bez ohľadu na náboženstvo, pohlavie a etnicitu?
A väčšina oných „prodemokratických opozičných síl“ nemá ani sýrske občianstvo… Vari taký Čečenec, Belgičan či Nemec, Saudskoarab, Katarčan, Turek môžu byť braní ako vzorka sýrskej spoločnosti? Rovnako ako tí, ktorí ich podporujú, či už z Langley, z Bruselu alebo z Mekky, môžu títo byť braní ako lídri sýrskej opozície?
A čo sa týka bežných obyvateľov, tak sa kresťania často zmieňujú o tom, že na charite a pomoci pre obete terorizmu pracujú spoločne s moslimami a pomáhajú bez rozdielu náboženstva. A čo potom armáda, v ktorej bojujú spoločne kresťania aj moslimovia všetkých smerov bez rozdielu. Nie je to azda známka onoho vzorového spolužitia, o ktorom hovorí Benedikt XVI.?
Chaldejský biskup z Aleppa odsúdil Európu za podnecovanie mládeže, aby sa vyhýbala vojenskej službe útekom na sever, čím po nich zostáva vyplienená spoločnosť. A varoval, že pohľad Západu na sýrskeho prezidenta Asada ako na diktátora je „propaganda“, keď Západ obviňoval z pokrytectva, pretože nie je rovnako kritický aj k režimom v Turecku a v Saudskej Arábii. Biskup Antoine Audo v rozhovore s nemeckou n-tv tvrdil, že Asadova vláda je sýrskou legitímnou vládou a že mier možno dosiahnuť civilizovanými spôsobmi. V reakcii na náznak, že Asad je stále v úrade len preto, že jeho režim podporilo Rusko, biskup povedal: „Sýrska vláda je legitímnou vládou krajiny. Asad má právo požiadať o pomoc. Vykresľovať Asada ako diktátora je západná propaganda.“ „Počas sýrskej vojny mnohí zomreli, ale nezabíjali ich len vládne sily. Prečo Západ nehovorí o politických frakciách, ktoré ľudí zabíjajú v Turecku a v Saudskej Arábii?“ Čo si o tom myslíte?
Západ nehovorí o mnohých veciach, ktoré sa mu nehodia. Tak to je a tak to bolo, a žiaľ, aj bude. Západ predsa nebude kritizovať tie diktatúry, ktoré financuje a podporuje. Vari je možné kritizovať gerontokraciu v Saudskej Arábii, keď od nás kupuje zbrane za milióny, ktoré potom posiela svojim miláčikom na boj za demokraciu v Sýrii? Západ totiž nemôže na Blízkom východe kritizovať vlastne nič, keď sa sám podieľal na uvedení tohto regiónu do situácie, ktorú môžeme ohodnotiť slovom „prúser“. A to len preto, že si niektoré štáty hodlajú robiť politiku, akú chcú, a tých „osvietených hláv“, ktoré majú zaručený recept na šťastné zajtrajšky, sa nepýtajú.
A keď sme pri tých zajtrajškoch, ako vidíte vy budúcnosť Sýrie?
Ja sa predovšetkým „opájam“ nádejou, ktorú čerpám zo správ, ktoré možno doktor Svoboda nesleduje, na jeho škodu. Tie správy sú často plné utrpenia, nešťastia a krvi, ale zároveň z nich srší túžba po obnovení vlasti, ktorú mnohí Sýrčania naozaj milujú a s nasadením vlastných životov bránia. A keď vidím zábery z rozbitých miest, do ktorých sa vracajú vyhnaní obyvatelia a so slzami, ale s veľkým osobným nasadením obnovujú svoje domovy aj chrámy, hovorím si: „Napriek všetkému a všetkým Sýria žije!“
Viete, pán redaktor, mohli by sme počítať obete, kvantifikovať škody, ale to by boli len čísla. Ja sa snažím sledovať skôr príbehy konkrétnych ľudí, ktorí majú tváre a mená. Na jednej strane to prináša smútok, ale zároveň aj onú toľko potrebnú nádej.
Takže chcete povedať, že keď sa povie sýrska kríza, vybavia sa vám konkrétne tváre a nie iba mapa postupu tej či onej bojujúcej frakcie a čísla?
Áno.
A mali by ste nejakú tú tvár či osud pre našich čitateľov?
Áno, jednu tvár som už spomenul, muftího, ktorý prišiel o syna. Ale je ich, samozrejme, viac.
Tvár, ktorá sa mi vybaví vždy, patrí jednej mladej žene Pascale Zerezovej, ktorú zastrelili teroristi (pardon, rebeli, pravdepodobne tí umiernení) 9. 10. 2012, keď sa vracala autobusom domov do Aleppa. Autobus bol zastavený bojovou skupinou a všetci kresťania a alawiti museli vystúpiť a následne boli zastrelení. Nikomu nič neurobila, mnohí turisti sa od nej naučili modlitbu Otče náš v aramejčine. Hodinu pred svojou smrťou stihla ešte zavolať rodičom, že je už na ceste domov a má chuť na niečo dobré.
Ďalšia tvár, ktorá sa mi často vybaví, je Hedra, študentka aleppskej univerzity, ktorá mala to šťastie a prežila útok „umiernenej opozície“ na univerzitu 15. 1. 2013.
Potom často myslím na svojho spolubrata Daniela Maesa z Belgicka, ktorý, aj keď mohol odísť, v Sýrii zostal a naďalej pôsobí v Kláštore sv. Jakuba v Quarry a pomerne pravidelne informuje o dianí v Sýrii. Však aj vy ste uverejnili jeden z jeho listov, ak ma pamäť neklame.
A v neposlednom rade sú tu tváre detí zo sirotinca v Marmarite, ktorým spolu s priateľmi občas vypomôžeme.
Ak si láskavý čitateľ všimol uvedené dáta, iste mu došlo, že násilia na civilných obyvateľoch sa dopúšťala Západom podporovaná opozícia ešte pred nástupom IS a Západ o tom mlčal vrátane pána poslanca Svobodu.
- Reklama -
