Udalosťou roka 2016 v politickom meradle boli každopádne voľby prezidenta v Spojených štátoch. V kampani, ktorú médiá označovali za najostrejšiu za uplynulé dekády, sa od začiatku roka rysovali dvaja najpravdepodobnejší kandidáti. Hillary Clintonová a Donald Trump sa nakoniec aj stretli v boji o Biely dom a padali počas neho obvinenia z manipulácie hlasovania aj spolupráce s Ruskom.
Americká prezidentská kampaň pripomínala miestami slovnú prestrelku s veľmi nevyberanými spôsobmi. Invektívy, urážky a vzájomné osočovanie medzi Clintonovou a Trumpom prekračovalo akékoľvek hranice z nedávnej minulosti.
Demokratke pritom vážne poškodili škandály, z ktorých pripomeňme aspoň ten, keď server WikiLeaks odhalil, že Hillary Clintonová si vybavovala diplomatické depeše cez súkromný email. Za to ju vyšetrovala FBI a Donald Trump sa jej ešte počas kampane vyhrážal, že ak sa z neho stane prezident, bude ju trestne stíhať.
Ani Trump však z kampane nevyšiel úplne s čistým štítom. Viacero žien ho obvinilo zo sexuálneho obťažovania, ale republikán všetky odmietol s tým, že „žiadna z nich nebola dosť atraktívna, aby po nej túžil“.
Víťazne z drsného predvolebného boja nakoniec vyšiel miliardár a podnikateľ Donald Trump, ktorý bez akýchkoľvek politických skúseností strhol na svoju strany masy Američanov sľubom o ochrane USA pred migráciou a terorizmom. Silnou kartou bol boj proti zavedenému systému vládnutia, ktorý Trump tak často spomínal v kampani.
Zvolenie republikánskeho kandidáta otriaslo nielen finančnými trhmi, ale aj priaznivcami demokratov, ktorí krátko po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb organizovali viaceré protesty proti republikánovi a požadovali, aby Trumpa na sneme voliteľov nezvolili. To sa nestalo a inaugurácia nového prezidenta USA bude vo Washingtone 20. januára.
Brexit
Svetovým, ale najmä európskym dianím hýbalo v roku 2016 britské referendum o takzvanom brexite, teda odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Kampaň pred týmto všeľudovým hlasovaním sa ukázala byť od počiatku roku rovnako tvrdá ako tá pred prezidentskými voľbami v USA.
Vzájomné osočovanie medzi zástancami a odporcami brexitu pretrvalo nielen počas samotnej predreferendovej agitácie, ale aj po samotnom referende. To, dnes už expremiér, David Cameron sľúbil voličom na rok 2016 a tento sľub aj dodržal.
Júnové referendum však nabralo na prekvapenie nejedného priaznivca európskej integrácie úplne iné smerovanie, ako by si takmer polovica Britov želala. Za vystúpenie z EÚ, takzvaný brexit, hlasovalo 23. júna 2016 takmer 52 % zúčastnených voličov a 48 % bolo za zotrvanie v Únii. Účasť pritom nebola nízka. Svoj hlas prišlo v historickom referende odovzdať vyše 70 % britských voličov.
Hlasovanie, v ktorom sa ľudia vyslovili za vystúpenie z Európskej únie, šokovalo nielen samotných Britov, ale aj členské štáty spoločenstva a začalo sa zemetrasenie. Prvé otrasy zasiahli finančné trhy a nasledovala pomerne rýchla výmena na poste britského premiéra.
V kancelárii na Downing street 10 nahradila Davida Camerona bývalá ministerka vnútra Theresa Mayová. Tá rázne prisľúbila, že Británia aktivuje článok 50, potrebný na začatie procesu vystúpenia z EÚ, čo najskôr. Toho sa však dočkáme najskôr na budúci rok a aj v tom prípade potrvá ďalšie dva roky, kým sa Veľká Británia úplne oddelí od EÚ.
Celý brexit je však stále viac otázny, lebo už aj oblasti Veľkej Británie, ktoré hlasovali za vystúpenie z EÚ, po turbulentných reakciách zmenili názor a chcú zrazu zostať v Únii.
Teroristické útoky
To, že medzi utečencami hľadajúcimi azyl, ktorí vlani prišli do Európy vo vyše miliónovom počte, sú aj dobre vycvičení militanti, priznali nemecké tajné služby už začiatkom roka a varovania sa opakovali počas roka viackrát. Problémy so sporadickými sexuálnymi útokmi, ktoré sa začali už počas osláv nového roka v Kolíne, pokračovali a nahnali hlasy krajne pravicovým zoskupeniam nielen v Nemecku, kde rastie popularita antiimigračnej AfD (Alternative für Deutschland).
Obrovský šok pre celú Európu však prišiel 22. marca 2016, keď v Bruseli vybuchli nálože na letisku Zaventem a stanici metra Maalbeek, neďaleko sídla inštitúcií EÚ. Teroristické útoky, ku ktorým sa prihlásili militanti z Islamského štátu, pripravili o život 32 ľudí a stovky ďalších zranili.
Piati organizátori útokov sa podieľali aj na tých, ktoré otriasli v novembri 2015 Parížom. Traja z nich zomreli pri atentátoch a dvoch ďalších zatkli o necelé dva týždne po masakroch v Bruseli. Útok z marca 2016 bol najväčším v histórii Belgicka.
Teroristi nevynechali v tomto roku ani Francúzsko. V polovici júla zdvihol nielen Francúzov, ale aj celú Európu zo stoličiek brutálny útok v meste Nice. Počas osláv štátneho sviatku dobytia Bastily vrazilo nákladné auto do davu a o život prišlo 86 ľudí, vrátane desiatich detí. Zranených bolo vyše 400. Za volantom sedel Francúz tuniského pôvodu, ktorého pri útoku zastrelila polícia.
Tak ako v Bruseli aj v prípade Nice sa k zodpovednosti prihlásili džihádisti z Islamského štátu. Výsledkom bolo predĺženie výnimočného stavu a nasadenie tisícok ozbrojených policajtov v uliciach francúzskych miest.
Uplynulo len pár dní a krviprelievanie zasiahlo aj Nemecko. Iba 18-ročný mladík v Mníchove zastrelil deväť ľudí v obchodnom dome a ďalších 36 zranil. Útočník iránskeho pôvodu, ktorý vyrastal v Nemecku, bol údajne duševne chorý a nakoniec obrátil zbraň proti sebe a spáchal samovraždu.
Ani na Vianoce sa Nemecku nevyhla tragédia. Opakoval sa podobný scenár ako v prípade z Nice. Na vianočné trhy v Berlíne len päť dní pred Štedrým dňom vrazila dodávka a o život prišlo 12 ľudí. Štyri desiatky zranených skončili v nemocnici. K útoku sa prihlásil opäť Islamský štát, ale páchateľ z miesta činu utiekol.
Tuniské doklady na meno Anis Amri našli policajti v kabíne nákladiaku viac ako deň po útoku. V tom čase bol už 24-ročný Amri preč z mesta. Páchateľa na úteku zastrelili deň pred Štedrým dňom v talianskom Miláne.
K tragédiám s vysokým počtom obetí sa pár dní pred koncom roka na Prvý sviatok vianočný pridala aj havária ruského lietadla krátko po štarte zo Soči. Všetkých 92 ľudí na palube zahynulo. Medzi nimi aj 64 členov svetoznámeho hudobného súboru Alexandrovci. Zatiaľ nie je jasné, čo spôsobilo pád lietadla a podrobnosti budú známe až po analýze čiernych skriniek, ktoré už objavili. Vyšetrovatelia sa zatiaľ prikláňajú k tomu, že za haváriou je skôr chyba pilota alebo technická porucha než teroristický útok.
Turecký puč
Turbulentný rok zažili aj Turci a spolu s nimi tiež Európska únia, ktorej sa vzťahy s Ankarou úzko dotýkajú nielen pre pošramotené rozhovory o voľnom pohybe osôb po EÚ pre Turkov, ale najmä v súvislosti s migračnou krízou. Ochladnutie vzťahov medzi Ankarou a Bruselom k jej vyriešeniu veľmi neprispelo.
Snahy Turecka zbližovať sa s EÚ a stať sa v budúcnosti možno jej súčasťou trvajú už dlho, ale tento rok Ankara pomohla zastaviť prílev migrantov výmenou za finančné príspevky na starostlivosť o utečencov v hodnote niekoľkých miliárd eur.
Dohody medzi EÚ a Tureckom však poškodila snaha o štátny prevrat a následná tvrdá reakcia vlády prezidenta Erdogana. Vo väzení skončili po nevydarenom puči desaťtisíce ľudí a o prácu prišlo vyše 120-tisíc štátnych zamestnancov. O prevrat sa pokúsila časť vojenských veliteľov, ktorí tvrdili, že do štátnej moci priveľmi preniká islam.
Samotný prezident Erdogan bol v čase, keď sa armáda pokúsila obsadiť strategické miesta Istanbulu, na dovolenke na juhu Turecka a označil puč za „útok proti demokracii“. Nasledovali nadšené protesty na podporu prezidenta na istanbulskom námestí Taksim a armáda reagovala streľbou do davu Erdoganových priaznivcov.
Ešte v tú istú noc ako pokus o prevrat vládne jednotky vyhlásili, že puč zlyhal a povstalci boli porazení. Nasledovalo masové zatýkanie a hon na odporcov prezidenta Erdogana. Viaceré médiá prišli o licenciu a vo väzení skončila vyše stovka novinárov. Štvrtina poslancov stratila imunitu, aby ich mohli stíhať za pokus o prevrat.
To však nebolo ani zďaleka všetko. Z tureckého rezortu školstva dostalo výpoveď vyše 15-tisíc ľudí a o prácu prišlo aj 21-tisíc radových učiteľov, ktorým odobrali licencie, lebo učili na súkromných vzdelávacích inštitúciách. Tisíc súkromných škôl napojených na Fetullaha Gülena, ktorý žije v exile, nariadili úrady okamžite zatvoriť.
Postup tureckých úradov proti ľuďom podozrivým z napojenia na nevydarený puč označilo zahraničie za nedemokratický a proces poškodil aj vzťahy v EÚ. Viacerí europoslanci požadovali zastavenie prístupových rokovaní s Tureckom a pauzu v rokovaniach s Ankarou odporučila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nasledovali vyhrážky tým, že Turci do Európy pustia migrantov, ktorí sa u nich tiesnia v preplnených utečeneckých táboroch.
Vojna v Sýrii
Aj tento rok rezonovala z medzinárodných udalostí najviac Sýria, kde sa zahraničné jednotky so striedavými úspechmi stále pokúšajú vytlačiť militantov z islamského štátu z území, ktoré obsadili. Z rúk džihádistov sa podarilo dostať strategicky významné mestá Palmýra a Rakká, ale aj to až koncom roka po mesiacoch krvavých bojov, pri ktorých zomierali aj civilisti.
Najväčšiu pozornosť upútali boje o Aleppo, ktoré sledoval sprostredkovane celý svet. Východnú časť sýrskeho mesta s dvomi miliónmi obyvateľov mali pod kontrolou povstalci bojujúci proti prezidentovi Asadovi, ktorých Západ označuje za umiernenú opozíciu. Pokoj zbraní z februára však netrval v Aleppe dlho a už v júli sa boje medzi sýrskou armádou a rebelmi rozhoreli znova.
Sýrska armáda s podporou ruských jednotiek obkľúčila východnú časť Aleppa a začalo sa bombardovanie. Takmer štvrť milióna Sýrčanov sa ocitlo bez prísunu jedla, vody a liekov. Západ bol pobúrený a vinil Asadove vojská a ruskú armádu z vyvražďovania civilistov. V septembri nasledovalo ďalšie prímerie dohodnuté medzi Moskvou a Washingtonom, v záujme dopravenia humanitárnej pomoci do východnej časti mesta zničeného bojmi.
Problém predstavoval fakt, že vo východnej časti Aleppa operovali aj bojovníci frontu An-Nusra, ktorý je na zozname teroristických organizácií spolu s slamským štátom a al-Káidou. Práve týchto militantov mali, výmenou za umožnenie priechodu humanitárnej pomoci, Američania oddeliť od takzvanej „umiernenej opozície“, ale postupne došlo k obnoveniu bojov aj bombardovania a ďalšie prímerie skrachovalo.
Rusko tvrdilo, že to boli práve Spojené štáty, kto v prípade Aleppa nedodržal svoju časť dohody. Posledným klincom do rakvy septembrového prímeria bol však letecký útok na konvoj OSN s humanitárnou pomocou, z ktorého západní spojenci podozrievali sýrsku alebo ruskú armádu. Kremeľ na oplátku tvrdi, že za incident sú zodpovedné americké drony (bezpilotné lietadlá).
Napriek vytrvalému odporu sa vojskám prezidenta Bašára Asada podarilo po intenzívnej novembrovej ofenzíve prelomiť obranu povstalcov vo východnom Aleppe aj vďaka neutíchajúcemu bombardovaniu. To odsúdili nielen zahraničné médiá, ale aj vlády, pretože z Aleppa utekali tisícky civilistov a celý exodus obyvateľov tohto sýrskeho mesta viackrát narušilo bombardovanie.
Napriek smrti desiatok civilistov bolo viacerým protivládnym povstalcom dovolené z mesta odísť za svojimi spolubojovníkmi do provincie Idlib. Bombardovanie však v Aleppe neutíchlo ani ku koncu roka a novým cieľom sýrskej armády sa stala práve provincia Idlib, ktorá je baštou rebelov bojujúcich proti prezidentovi Asadovi.
Podľa odhadov prišlo tento rok v Sýrii o život 50-tisíc ľudí a viac ako tretinu z týchto obetí tvoria civilisti. Za necelých šesť rokov si krvavý sýrsky konflikt vyžiadal takmer pol milióna životov a milióny ľudí ušli pred bojmi za hranice.
- Reklama -
