Vráťme sa k tomu parkovaniu. Viaceré mestá vo svete uvažujú, dokonca pristupujú k tomu, že zakážu do mesta vjazd autám s dízlovým motor. Uvažuje o niečom takom aj Bratislava?
Je to, samozrejme, opodstatnená otázka. Takéto riešenia budú postupne zavádzať viaceré mestá. V tejto chvíli to však nie je prioritný problém – najskôr musíme spraviť vo verejných priestoroch základný poriadok a ľuďom musíme dať najskôr alternatívu. Tou je kvalitná verejná doprava, na čom pracujeme. Máme nové električky, chceme nakúpiť nové autobusy, v 2017 začneme modernizovať Karloveskú električkovú radiálu, následne Ružinovskú a Vajnorskú. Budeme mať parkovaciu politiku, budujeme cyklotrasy… To je cesta na najbližšie obdobie.
Bratislava je stále viac preplnená autami a nepomáhajú ani čiastkové opatrenia. Nebolo by riešením napr. zakázať do Bratislavy vjazd autám s mimobratislavskými značkami? Prípadne zavedenie “mýtneho” pre cépečkárov?
Najskôr sa musím ohradiť voči tomu pomenovaniu. Nemám ho rád a nemali by sme ho používať. Čo sa týka samotného problému, už tu boli viaceré koncepty, ale nikto z mojich predchodcov ich nedotiahol. My sme začali a výsledky máme. Parkovacia politika je predsa takýmto krokom. Verejné priestory musia opäť slúžiť nám všetkým. A parkovacia politika tomu môže výrazne pomôcť. Veď pravidlá, ktoré sme prijali, zvýhodňujú práve Bratislavčanov. A to bolo mojím cieľom.
Prečo by mali mimobratislavskí vodiči zapchávať bratislavské cesty, keď tu neplatia dane a pre nich meškajú Bratislavčania-daňoví poplatníci do roboty, na stretnutia či prichádzajú neskoro domov?
Bratislava je hlavným mestom celého Slovenska, všetkých Sloveniek a Slovákov. Som rád, že v Bratislave chcú žiť a pracovať. Svedčí o tom, že Bratislave sa darí a má čo ponúknuť. Ale keď chcú ľudia z iných kútov Slovenska v Bratislave naozaj dlhodobo žiť, mali by si do Bratislavy prihlásiť aj trvalý pobyt. Nejde len financie, vďaka ktorým by sme vedeli rozvíjať naše mesto ešte viac, ale vôbec o spravodlivosť a rovnaké pravidlá.
Podľa odhadov prichádza Bratislava zhruba o 30 miliónov eur ročne len tým, že mnohí jej obyvatelia tu nemajú nahlásený trvalý pobyt. Ako to chcete zmeniť?
Motiváciou – napríklad aj tým, že parkovacia politika zvýhodní Bratislavčanov. V tomto smere Bratislava schytáva údery jeden za druhým. Chybou zlého sčítania nám vypadlo približne 50 000 obyvateľov, navyše ďalšie desaťtisíce ľudí v Bratislave bývajú bez trvalého pobytu, Bratislava je vylúčená z čerpania väčšiny EÚ fondov… Pre financovanie Bratislavy, z ktorého financujeme jej rozvoj, je to veľmi zlé.
S kultúrou v Bratislave sa roky spájali dve kultové miesta – PKO a Istropolis. PKO už je zrovnané so zemou a do Istropolisu je už mocne zahryznutý zub času, chátra, dožíva bez potrebných investícií… Čaká ho rovnaký osud ako PKO?
V Bratislave sú viaceré miesta, ktoré v tejto podobe nedokážu reflektovať na také požiadavky občanov, aké na ne kladú. Ale keď sa chce, veci sa hýbu. To je príklad aj Dunajského nábrežia. Zdedili sme neriešiteľnú situáciu, ale vyrokovali sme pre Bratislavčanov maximum. Už toto leto mohli naši občania využívať revitalizované Dunajské nábrežie. Postupne ešte pribudnú verejné priestory, planetárium a mediatéka. Všetko sú to moderné projekty, ktoré sú bežné v západných mestách, ale Bratislave chýbali. Okolie Trnavského mýta sa tiež na budúci rok zmení. Po rokoch nečinnosti sme vyriešili aj tento problém a už na budúci rok sa podchod na Trnavskom mýte začne rekonštruovať. Tento priestor tak získa celkom nový rozmer.
V podzemí Bratislavy tyká časovaná bomba – chemická skládka na hranici Vrakune a Ružinova, ktorá môže zamoriť zásobáreň pitnej vody pre celé Slovensko… Prečo sa táto vec nerieši ako najvyššia priorita? Veď nič nie je pre človeka cennejšie, ako voda – a zdravie…
Aktívne komunikujeme s ministerstvom životného prostredia. Je to totiž najmä záležitosť štátnych orgánov, lebo Bratislava v tomto smere rozhodovacie kompetencie nemá. Sme ale od začiatku súčinní a aktívne tento problém riešime.
V rozpočte na rok 2017 je suma tri milióny eur na úhradu nájomného obyvateľom bytov v reštituovaných domoch, lebo Bratislava nestihla do konca roka 2016 odovzdať 580 nájomných bytov obyvateľom bytov v reštituovaných domoch. Rovnaké peniaze bude musieť Bratislava vynaložiť aj v roku 2018, lebo ani za ďalší rok mesto nepostaví 580 bytov. Nemyslíte, že tieto peniaze sú takpovediac vyhodené von oknom? Kto za to nesie zodpovednosť?
To je dobrá otázka. Ja tento problém riešim aktívne hneď od svojho nástupu do funkcie. Žiaľ, v tomto smere sme našli vlastne prázdny stôl. Teda nič. Rokujeme však s vládou, resp. s ministerstvom dopravy tak, aby sme našli prijateľné riešenie. Pretože financie, ktoré musíme vynaložiť, aby sme riešili problém, ktorý na samosprávy prehodil štát, by mohli byť investované inak – do ďalšieho rozvoja nášho mesta. Ľuďom z reštituovaných bytov sa však nemôžeme obrátiť chrbtom.
Aké plány si dávate na budúci rok? S čím budete spokojný?
Meníme mesto. Už dnes je krajšie a čistejšie, ako bolo pred dvomi rokmi, keď som do úradu nastúpil. Ďalšie dva roky v úrade sa chcem venovať hlavne trom oblastiam: kvalite verejných priestorov, doprave a predovšetkým reforme postavenia, financovania a kompetencií hlavného mesta – nejakej forme Lex Bratislava. My, ako mesto, teda my, politici aj občania sme už urobili všetko, čo sme mohli, aby sme zabezpečili viac peňazí pre mesto. Teraz je na rade štát, dopriať hlavnému mestu krajiny viac prostriedkov na rozvoj. Preto ďalšou vecou, ktorú začneme riešiť aj s pomocou odborníkov, bude kompetenčná zmena. Dnes tu máme štyri úrovne riadenia – štát, župu, mesto a mestské časti. Nie je ani tak problém v počte týchto subjektov ako skôr v zlom rozdelení kompetencii, zodpovednosti a financií. Dnešný stav je neakceptovateľný – plastický príklad je katastrofálna vymožiteľnosť pri odstraňovaní vizuálneho smogu, kde má mesto problém aj s nelegálnymi reklamami na vlastných pozemkoch, lebo je závislé od rozhodnutia stavebných úradov v jednotlivých mestských častiach. Spokojný budem preto len vtedy, keď sa nám podarí Bratislave navrátiť status, aký jej patrí – status moderného mesta s jasnými a silnými kompetenciami a adekvátnym financovaním.
