Usadiť sa v Nemecku je podľa viacerých utečencov jednoduchšie, ak zmenia svoju vieru. Prijať kresťanstvo za svoje náboženstvo sa podľa evanjelického kňaza Matthiasa Linkeho rozhodne stále viac moslimov, ktorí prichádzajú žiť do Nemecka a chystajú sa tam aj zostať. Nie je to však len snaha zapadnúť do spoločnosti, ale aj otázka slobodného výberu.
„Mnohí z tých, ktorí prichádzajú do Nemecka, majú pocit, že si môžu vybrať svoje náboženstvo, že majú slobodu voľby. Pre viacerých Iráncov, ktorých som krstil, je kresťanstvo náboženstvom slobody,“ tvrdí Linke.
Rastúci počet žiadostí o krst zo strany migrantov moslimského pôvodu potvrdzuje pre denník Berliner Morgenpost aj katolícky kňaz Felix Goldinger z mesta Speyer, ktorý v uplynulých mesiacoch krstil najmä ľudí z Afganistanu, Iránu, Sýrie a Eritrey. Dvadsaťpäťročný Adel z Iraku pre nemecký denník uviedol, že krst bol „najšťastnejším dňom jeho života“.
Počet krstov, o ktoré žiadajú moslimovia, s rastúcim počtom migrantov v Nemecku stúpol, ale už v minulých rokoch bola náboženská obec na podobné prípady pripravená. Nemecká evanjelická cirkev (EKD) vydala už v roku 2013 manuál, ktorý radí pri krstoch migrantov.
„V uplynulých rokoch žiadatelia o azyl, či už samotní, alebo s rodinami, sa stále častejšie obracajú na kresťanskú vieru a žiadajú cirkevné komunity o krst. To predstavuje špeciálnu výzvu nielen pre azylantov, ale aj pre kňazov, ich farnosti aj farníkov, ktorí citlivo a zodpovedne radia krsteným celé hodiny,“ píše sa v manuáli EKD spred troch rokov.
Celý text v angličtine nájdete TU.
- Reklama -
