Radičová na prahu 60. Pre mladých Slovákov má jasný odkaz. A ide o budúcnosť našej krajiny

0
Profesorka sociológie a bývalá premiérka Iveta Radičová (Autor: SITA)

Navždy budete v učebniciach zapísaná ako prvá žena – predsedníčka vlády v histórii samostatného Slovenska. Ako spomínate na toto obdobie?

Keď to dám na misky váh, dôležitý bol pre mňa aj post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, spomínate istý vrchol, ktorý môže človek dosiahnuť. Pre mňa to bol jeden z dvoch Mount Everestov. Tým druhým bola profesúra v sociológii a dodávam, nech to znie akokoľvek, ale je to fakt, že na Slovensku máme k dnešnému dňu len troch profesorov sociológie, patrím medzi nich a tiež som jediná žena. Ale to nie je plus, len reagujem na vami formulovanú otázku, tento dodatok je veľmi dôležitý.

Čo sa týka pozície premiérky, áno, možno obdobie necelých dvoch rokov je krátke, ale s merateľnými výsledkami. Prebrali sme Slovensko v čase krízy s osempercentným deficitom. Za krátky čas sme odovzdali krajinu nie v uspokojivej, ale v lepšej kondícii aj s nastaveným rastom zamestnanosti a poklesom nezamestnanosti vrátane prijatého a realizovaného programu otvoreného vládnutia, ktorý neutrálnymi pozorovateľmi v zahraničí bol a dodnes je vyhodnocovaný ako najlepší. Nejaký rukopis tam teda je.

To ste opísali pozitívne momenty. Aká bola vaša najhoršia skúsenosť z politiky?

Viem, že médiá sa viac sústreďujú na negatívne správy, preto som o nich nechcela hovoriť. Aj v politike treba mať veľmi presne zadefinovanú hranicu morálneho kompromisu. Myslím si, že rozhodnutie, ktoré z postu premiérky bolo plne v mojej kompetencii, bolo správne.

Čo sa týka negatívnej skúsenosti, nie je to len obdobie, keď som bola ja vo funkcii, pán redaktor. A nielen na Slovensku konštatujem, že sa nesmierne zhoršila podoba politickej kultúry. Dokonca si dovolím povedať, že je to už veľká miera politickej nekultúrnosti, tolerancie ku agresivite, laxný postoj ku klamstvám. To je nesmierne nebezpečný jav, pretože posúva politiku od poľa riešení a súťaže politikov v riešeniach k politike burcovania predovšetkým negatívnych emócií. To je zlý osud nielen pre politiku, ale následne aj pre rozvoj spoločnosti, pretože to zvyšuje nedôveru občanov a nedôvera sa potom premieta v rozbitie spoločnosti, súboje, agresivitu, až vulgarizáciu. A to je trend, ktorý vytvára atmosféru napätia, konfrontácie, v ktorej sa nežije dobre.

Dnes oslavujete krásne jubileum, 60. narodeniny. Skúste v skratke zbilancovať šesť dekád vášho života.

Je ťažké zhodnotiť šesť dekád svojho vlastného života, ale pokúsim sa. Musím to rozdeliť do dvoch sfér života: a to predovšetkým do súkromnej a profesionálno-politickej.

V súkromnej je to detstvo, ktoré sa mi spája s úžasnými prázdninami u starých rodičov, nezabudnuteľnými. Neskôr obdobie školy, ale hlavne hier, gymnastiky a baletu. Maturita, povinné cvičenie, ale hlavne rozhodnutie študovať sociológiu. Bolo to dobré rozhodnutie. K tomu pridám ďalšie kroky v súkromí: manželstvo so Stankom Radičom a narodenie dcérky Evky. V živote je to ako na hojdačke, potom prišlo obdobie obrovských strát, osudových strát, ťažké obdobie. Ako to píše len život, spojené v súkromí aj so zmenami v profesijnej kariére. A to sa už dostávam k profesijnej dráhe.

Vždy som sa snažila skĺbiť profesiu sociológie a priebežne výkon politiky, teda využívať poznanie a výskum na ponúkané riešenia. Keď si spomínam na hlavné výzvy, výskum sociálnych nákladov transformácie na Slovensku vyústil k riešeniam a zásadným zmenám v sociálnom poistení, v sociálnej politike sa premietol do zákonov, ktoré dodnes fungujú vrátane napríklad minimálneho dôchodkového príjmu, ale viedol aj k zadefinovaniu vzťahu medzi zásluhovosťou a solidaritou.

Neskôr to bol výskum orientovaný na riziko chudoby a určite vyústil do známeho riešenia medzitrhu práce, to je skĺbenie dávky a príjmu z práce; opäť riešenie, ktoré funguje dodnes, spolu aj so zmenami v nástrojoch aktívnej politiky trhu práce či politike zamestnanosti.

Vedľajším produktom bol Atlas rómskych komunít a poznanie reality a opäť návrhy riešení, čo robiť so segregovanými rómskymi osadami, a prijaté riešenia, či už to boli komunitné centrá, terénna sociálna práca, alebo asistenti učiteľov a podobne.

Potom to bol výskum detských domovov, ktorý mal opäť svoj výstup v riešeniach v politike. Len pripomínam, dnes už sa to berie možno ako samozrejmosť, náhradnú rodinnú starostlivosť a transformáciu detských domovov. K dnešnému dňu nemáme bábätká v detských domovoch, čo je nesmierne dôležité.

Ale bol to aj výskum regionálnych rozdielov a socio-kultúrnych vzorov na Slovensku, ktoré vyústili do poznania malých dejín našich občanov, ich životných osudov a premietli sa v známom programe otvoreného vládnutia a protikorupčnom programe pre posilňovanie spravodlivosti a demokracie.

Viete, mám za sebou niekoľko veľkých medzinárodných výskumov s výsledkom desiatok zákonov a môžem konštatovať, že zákonov, ktoré mali pozitívny efekt, mali pozitívny vplyv, čoho dôkazom je, že fungujú dodnes.

Na záver: čo by Iveta Radičová, profesorka sociológie a prvá slovenská premiérka, odkázala súčasnej mladej generácii?

Životné situácie v podstate prinášajú dve možnosti, v skratke: odchod alebo hlas. Odchod je vzdanie sa. Vzdanie sa hľadania alternatívy, zavretie sa pred možnosťami aktívne meniť to, čo je okolo nás. Hlas je, naopak, možnosť meniť situáciu, ozývať sa, formulovať, v čom je problém, a nielen to, pokúšať sa o aktivitu v rôznych oblastiach. Bola by som nesmierne rada, keby to mladí ľudia nevzdávali, ale naopak, boli veľmi aktívni.

 

- Reklama -