Novinár, ktorý prispieva do britského denníka The Guardian, sa po dvadsiatich piatich rokoch vrátil späť do Ruska, kde pred štvrťstoročím napäto sledoval pokusy Jeľcinovej vlády o presadenie ekonomických reforiem.
„Po 25 rokoch som späť v Rusku a mojou úlohou je prehovoriť k sále plnej ľudí, ktorí hovoria o nahradení kapitalizmu lepším systémom. Zrazu mi to dôjde; teraz sme si bližší ako pred štvrťstoročím, máme spoločnú jednu zásadnú vec. Vieme, aké to je, keď začne kolabovať systém, ktorý bol vždy považovaný za permanentný,“ píše Paul Mason vo svojom článku.
Po tom, ako Putin „ukradol“ voľby v roku 2011 a protestné hnutie bolo potlačené, mladí ľudia, ktorí sa do protestov zapojili, sa uchýlili do ústrania.
„V Rusku nie je podobná situácia ničím ojedinelým. Lenin bol v roku 1887 zatknutý za to, že viedol študentské protesty, a tak bol donútený stráviť nasledujúcich 30 rokov v exile. Potom boľševici obmedzili slobodu slova a politické opozície na ďalších 70 rokov. Teraz robia to isté ruskí kapitalistickí oligarchovia,“ píše britský novinár.
Mladí ruskí intelektuáli boli „odprataní“ z politickej scény a donútení nájsť si útočisko prevažne v umeleckej oblasti, kde je ešte stále neveľký priestor pre slobodný prejav opozičných postojov.
„Z akého dôvodu sú títo mladí ľudia takí utvrdení v tom, že šanca na zmenu existuje? Sami totiž na vlastné oči videli morálny a fyzický kolaps niečoho, čo sa zdalo byť večné – Sovietskeho zväzu,“ vysvetľuje novinár.
Po víťazstve Donalda Trumpa v novembrových amerických voľbách je podľa autora článku celkom možné, že aj obyvatelia západných štátov pocítia na vlastnej koži úpadok niečoho, čo sa vždy zdalo byť permanentné: globalizácie a liberálnych hodnôt.
„Rovnako ako niekdajší obyvatelia Sovietskeho zväzu, aj my sme v uplynulých tridsiatich rokoch žili v ekonomickom systéme, ktorý bol vždy považovaný za nedotknuteľný. Globalizácia bola nezastaviteľnou prírodnou silou; ekonomika voľného trhu bola jednoducho prirodzeným stavom vecí,“ pokračuje.
„Ak sa však proti tomuto systému postavil národ, ktorý de facto globalizáciu rozpútal a dokázal z nej aj najviac profitovať, je veľmi pravdepodobné, že sa čoskoro dočkáme jeho konca,“ varuje novinár.
„V ekonómii, politických vedách aj medzinárodných vzťahoch platila v uplynulých tridsiatich rokoch domnienka, že súčasný rámec fungovania sveta je permanentný. Rovnako ako to bolo v sovietskej akademickej obci, ak sa ukáže, že globalizácia bola len dočasný fenomén, kedysi ospevované učebnice zostanú ležať zabudnuté v skladoch.“
Podľa autora článku však predsa len existuje medzi pádom Sovietskeho zväzu a súčasným politickým zemetrasením jeden veľmi zásadný rozdiel.
„Sovietski politickí disidenti sa opierali o koncept demokracie a ľudských práv v jeho ,západnom‘ poňatí. Za tieto hodnoty potom bojovali. Ale pre občanov západných demokracií, ak skutočne zvíťazí xenofóbny populizmus, nebude existovať žiadna alternatíva, žiadny ,Západ‘, ku ktorému by sa mohli hlásiť. Ak pôjdu liberálne demokratické spoločnosti cestou Orbánovho Maďarska, nepomôže im žiadna externá sila.“
