Starostlivo tajená premiérova finta. Toto sa o talianskom referende príliš nepíše

0
Talianský premiér Matteo Renzi (Autor: SITA)

V nedeľu pôjdu Taliani k referendu, ktoré môže zatriasť politickou scénou. Keď sledujete udalosti posledných dní, očakávate, že toto referendum skutočne môže do talianskej politiky priniesť zásadné zmeny?

S napätím očakávam, že si ľudia konečne uvedomia dôležitosť tohto referenda a pôjdu voliť v hojnom počte. V tomto prípade nie je nevyhnutné dosiahnutie nutného počtu zúčastnených (kvórum), reforma nadobudne účinnosť, ak je počet hlasov pre vyšší než počet hlasov proti. Ak reforma prejde, tak už ľudia budú mať v budúcnosti len málokedy príležitosť do niečoho hovoriť, lebo nové zmeny v ústave znižujú priamu účasť občanov. Táto reforma strojnásobuje z 50 000 až na 150 000 podpisy, potrebné na predloženie návrhov zákona z iniciatívy občanov a potvrdzujúci referenda poukazuje na budúci ústavný zákon.
 
Preto pevne dúfam, že sa podarí zatrhnúť uskutočnenie tejto nepodarenej reformy a bude to mať dôsledky na zásadné zmeny v existujúcej vláde, ktorá opäť dokazuje svoju absolútnu neschopnosť a nekoná v záujme ľudu.

Referendum samo o sebe nie je vedené o nejakej zásadnej otázke. Týka sa ústavnej reformy, konkrétne posilnenie Poslaneckej snemovne na úkor Senátu. Prečo práve táto otázka vyvoláva také obavy, že o referende niektorí špekulujú ako o „ďalšom klinci do rakvy EÚ“?

Renzi nahovára ľuďom, že zruší Senát, ale je to výslovné klamstvo občanom za účelom presadenia navrhovanej reformy a to za každú cenu. Niekoľkokrát síce povedal, že zníži počet senátorov, ale nikdy nepovie, že už Senát nebudú voliť občania.
 
Senát zrušený nebude, ba čo horšie – reforma vytvára Senát ako kastu menovaných. Senátori sú v novej reforme menovaní prezidentom republiky – päť senátorov, a regionálnymi radami, a navyše k platu starostu alebo regionálneho radného získajú denné dávky a náhrady výdavkov na ubytovanie, stravovanie a na sekretariát. Tým pádom dáva tiež imunitu 95 starostom a regionálnym zastupiteľom. V súčasnosti regionálni zastupitelia a starostovia nemajú imunitu. V nadväznosti na reformu 95 z nich by mohlo využiť transformáciu Senátu na „refúgium peccatorum“ pre miestnych administrátorov, ktorí majú ťažkosti s justíciou.
 
Pravým klincom do rakvy je iná časť reformy, o ktorej sa nikde v zahraničí nepíše a sám Renzi to nikde nevytrubuje. Táto reforma totiž zapredáva Taliansko Európe: Zavádza do ústavy klauzuly, ktoré Taliansko podriaďujú Európskej únii, ako aj nedovolia Talianom vyjadriť sa k rokovaniam, dohodám a témam o európskych otázkach.
 
Samotné ústavné zmeny, ktoré referendum schvaľuje, sú podľa premiéra Renziho potrebné na odblokovanie politického patu posledných rokov – jeho oponenti naopak tvrdia, že dôsledkom bude nadmerná koncentrácia moci. Aký názor majú v tomto spore medzi efektivitou a demokraciou bežní Taliani?

Čo vlastne je napísané na hlasovacom lístku? O čo tu naozaj ide a prečo je toto referendum tak dôležité?

Uveďme to presne, aby si každý, aj nezainteresovaný, mohol urobiť obrázok a správne to pochopiť:
Schvaľujete znenie ústavného zákona týkajúce sa „ustanovení o prekonanie paritného bikameralismu, zníženie počtu poslancov, obmedzenie prevádzkových nákladov orgánov, zrušenie CNEL (Národná rada hospodárstva a práce – pozn. red.) a revíziu II. časti V. hlavy Ústavy“ (pravidlá pre reguláciu regionálnych samospráv – pozn. red.), ktorá bola schválená Parlamentom a zverejnená v Úradnom vestníku č. 88 z 15. apríla 2016? – Následne je daná možnosť zaškrtnúť ÁNO alebo NIE.
 
Keď to človek takto číta, tak sa to zdá, že ide o zmeny k lepšiemu. Ale – opak je pravdou! Je to podvodne formulovaný volebný lístok, ktorý neinformovaného človeka priamo vyzýva voliť ÁNO. Vysvetlím postupne jednotlivé body tak, ako sa naozaj v realite veci majú:
 
Nová reforma nezjednodušuje a nepresahuje bikameralismus (dvojkomorovosť), a už vôbec neeliminuje zbytočné inštitúcie. Reforma násobí legislatívne cesty, vytvára väčší zmätok a viac kompetenčných sporov medzi štátom a regiónmi, medzi Poslaneckou snemovňou a Senátom.
 
Problém reformy Senátu je uvedený už v predošlej otázke. Azda len malý dodatok. Osobne sa domnievam, lebo Senát nezrušia, že je teda v tomto prípade lepšie mať 315 občanmi volených senátorov s právomocami, než mať 100 prakticky nezvolených senátorov s periférnymi právomocami – taký Senát je pre mňa jedna veľká fraška, ktorá navyše stojí peniaze!
 
Ďalej – táto reforma neznižuje náklady na politiku. Štátna učtáreň predpokladá skromné úspory v  Senáte iba asi 50 miliónov eur v porovnaní s 300 miliónmi dodatočných nákladov v dôsledku zavedenia nového volebného zákona s druhým hlasovaním (užší výber – ballottaggio), ktoré si želá Renzi. Druhé hlasovanie sa deje, keď v tom prvom nezíska žiadny kandidát požadovanú väčšinu, je obmedzené na tých kandidátov (dva alebo viac ako dva), ktorí získali najviac hlasov v prvom hlasovaní.
 
CNEL – Národnú radu hospodárstva a práce – nezrušia. Uviedol to predseda CNEL Delio Napoleone a vysvetlil, že CNEL „v každom prípade pretrvá, ako pri výhre ÁNO, tak pri výhre NIE. Maximálne sa zmení iba forma.“
 
Revízia II. časti V. hlavy Ústavy prevalcuje riadenie samosprávy. Namiesto toho, aby sa išlo smerom k modernej forme federalizmu, odmenili sa čestní administrátori a penalizovali sa neschopní márnotratníci – táto revízia zredukuje funkcie a hospodárske zdroje všetkým miestnym úradom bez akéhokoľvek rozdielu.
 
Táto posledná reforma koncentruje moc centrálnej vlády nad administratívou jednotlivých krajov. V Taliansku sú kraje, ako sú Lombardia a Veneto, kde samospráva funguje. Na druhej strane sú kraje, ako je napríklad Campania (oblasť okolo Neapola), kde je krajská správa absolútne neschopná. Už teraz štát nedokáže riešiť túto situáciu niektorých, prevažne južných oblastí. Pre fungujúce kraje by to bola katastrofa. Bežný občan to najviac pociťuje napr. v zdravotnej sfére. Ľudia zo zle spravovaných krajov jazdia stovky kilometrov na špecializované zdravotné vyšetrenia a operácie.

Vnímajú teda ľudia referendum ako „hlasovanie o Renzim“, ktorý ako líder strany žiadnym volebným testom neprešiel?

Áno, je to tak vnímané veľkým množstvom ľudí. Faktom je, že si Renzi neustále protirečí. Ako primárny príklad uvediem jeho výrok ešte z čias, keď nebol premiérom. V tom čase viac ako raz vyhlásil, že by neakceptoval rolu premiéra bez občianskych volieb, ale nakoniec bol ním vtedajší premiér Enrico Letta prinútený podať demisiu a Renzi sa stal samozvaným premiérom. Aj naďalej sľubuje občanom hory-doly a nikdy nič nedodrží.

Referendum môže byť – v prípade odmietnutia návrhu – koncom premiéra Mattea Renziho. Akú silnú úpzíciu má ministerský predseda v súčasnosti?

Renziho pozícia už nie je taká silná a to aj napriek tomu, že dlhodobo a každodenne zahlcuje tlač a väčšinu televíznych relácií. To azda nemala ani Kuba takto riadené médiá. Hovorím si, do akého TV programu sa dostane nabudúce, či bude napríklad tiež predpovedať počasie. Renzi okrem iného organizuje prednášky v kinách a v divadlách. Na námestiach by ho vypískali… To sa deje, keď niekde prechádza.
 
Renzi sa už nepáči ani istej časti politikov z jeho vlastnej politickej strany! A to hlavne pre navrhovanú ústavnú reformu, aj keď toto nie je jediný dôvod. Je to už druhýkrát, čo sa Renzi nechal počuť, že odíde, ak sa niečo neuskutoční podľa jeho sľubov. Minule to, bohužiaľ, nedodržal a tak dúfajme, že tentoraz budú prostriedky, ako ho k tej demisii demokraticky prinútiť.

Ak by skutočne padla Renziho vláda, aký by bol podľa vás ďalší vývoj? Úradnícka vláda, predčasné voľby, nejaké riešenie na súčasnom vládnom pôdoryse alebo niečo úplne iné? Zmenil by nejako odchod premiéra Renziho taliansku politiku?

Možné je všetko. V tejto chvíli sa to nedá s určitosťou predpovedať. Je tu možnosť úradníckej vlády s predčasnými voľbami v máji budúceho roka. Môže sa stať, že po eventuálnom odchode Renziho prezident namiesto neho nominuje nového premiéra… Ten by mohol byť aj z inej mimovládnej strany, je však ťažko predstaviteľné, že by takého kandidáta vládnuca väčšina podporila. V každom prípade odchod premiéra Renziho pre Taliansko môže byť len prínosom. Myslím si, že nový kandidát, aby uspel, bude musieť presadiť menšie daňové zaťaženie, ktoré je vďaka Renzimu naozaj neúnosné a má negatívny vplyv na všetky sféry.

Kto sú vôbec v súčasnosti, z pohľadu tamojších voličov, najvýraznejšie osobnosti talianskej politickej scény? Ak by teraz boli v Taliansku voľby, ako by sa asi skončili?

Máme tu stredo-pravú koalíciu, v ktorej je Lega Nord (Liga Severu) s lídrom Matteo Salvinim (LN), Berlusconiho Forza Italia (FI) a Fratelli d'Italia – Alleanza Nazionale (FDI-AN), ktorú vedie Giorgia Meloni. Pre mňa by to bola najlepšia voľba.
 
Potom je tu Movimento 5 stelle (M5S), po slovensky Hnutie piatich hviezd. Toto hnutie vedie komik Grillo. M5S má zatiaľ veľa priaznivcov, najmä medzi ekonomicky slabšími vrstvami obyvateľov (a tých je naozaj veľa), lebo tak ako Renzi sľubuje hory-doly, často veci neuskutočniteľné, a menia veľmi často názory. Čo sa týka hlasovania v parlamente, tak sa toto hnutie väčšinou zdržiava hlasovania alebo volí Renziho návrhy, hoci na verejnosti Grillo kričí úplne inak. Osobne by som M5S Taliansku nepriala, lebo majú obrovské administratívne problémy vo všetkých mestách, kde majú starostu. Vidím ich ako hnutie, ktoré robí neorganizovaný humbug, ale v praxi sú neschopní.
 
No a nakoniec je tu Renziho vládnuca sociálnodemokratická Partito Democratico (PD). O tom, čo táto strana dokáže, sa talianski občania presvedčili na vlastnej koži.
 
Všetky tieto tri strany majú štatisticky podobné výsledky. Ako by teda zrejme skončili teraz voľby, to nedokážem povedať.

Druhá možnosť je, že referendum návrhy premiéra Renziho podporí. Čo by sa dialo potom?

Keďže je tu stále možnosť, že zaúčinkuje Renziho neúnavná propaganda – nie preto, že by sa ľuďom páčil, ale preto, že opäť pred referendom nasľuboval hory-doly. Aby si zaistil hlasy, tak podpísal zvýšenie peňazí dôchodcom a obnovil po siedmich rokoch zmluvy štátnym zamestnancom. Čo sa týka voličov žijúcich v zahraničí, prieskumy boli uzavreté so 40 % účasťou (to je 1 milión a 600 tisíc Talianov), ich hlasy by sa mohli ukázať ako rozhodujúce pre výsledok hlasovania.
 
Sú tu však veľké obavy, aby nedošlo k podvodom. Už sa stal podvod v tom, že si vláda dokonca obstarala adresy Talianov žijúcich v zahraničí a rozoslala štyri milióny listov s reklamou na voľbu ÁNO. Tieto adresy však odmietla dať táboru pre NIE s tým, že je tam zákon o ochrane súkromia. Ďalšie oznámenie bolo podané proti zavádzajúcej formulácii otázky na volebnom lístku. V tomto prípade však Krajský správny súd text na volebnom lístku povolil s tým, že odvolanie je neprípustné z jurisdikčných dôvodov.
 
Bohužiaľ, referendum centralizuje kompetencie do Ríma. Vďaka tomu by Renziho vláda mala prístup k lukratívnym kompetenciám, ako sú infraštruktúry a energie, ale tiež možnosť legislatívne prekonať rozhodnutia regionálnych rád.

O Taliansku sa v poslednom čase hovorilo aj v súvislosti s hospodárskymi problémami, najmä s problémami bánk. Deje sa v tomto smere niečo nové? Pohľadom zo strednej Európy to vyzerá, že v posledných mesiacoch sa situácia trochu upokojila…

Čo sa týka situácie bánk, je to väčšinou zapríčinené zlou administráciou a podvodmi zo strany týchto inštitúcií, ktorých manažéri nie sú nikdy potrestaní. Ďalší problém bánk sú zlé úvery, ktoré ale táto vláda nevyrieši, lebo je strojcom všeobecnej insolvencie.

Taliansko je viac než ktorákoľvek iná európska krajina postihnuté migračnou krízou. V poslednom čase sa pritom hovorí o ďalšej vlne, ktorá by mohla prísť z Turecka – ktoré potom, ako sa prerušili prístupové rokovania s EÚ, vážne vyhrážalo, že migrantom otvorí svoje hranice na pobreží. Panujú v Taliansku veľké obavy z ďalšej vlny?

To, že príde toto vydieranie od Erdogana, bolo viac než jasné hneď od začiatku. Turecko v Európe nemá čo robiť! Obavy tu v Taliansku panujú, a právom. Sme tu v rukách nekompetentnej vlády, ktorá dovolila lodiam celej Európy dovážať migrantov do Talianska a sama sa na tom podieľa. Stále sa pokračuje v dovoze a ubytovávaní nelegálnych, prevažne afrických, migrantov. Nikto sa necíti v pokoji nad správami, že v Turecku sa skupujú člny a chystá sa ďalšia vlna.

Posledná otázka súvisí s aktuálnym časom adventu. Už niekoľkokrát sme sa bavili, že v Taliansku, najkatolíckejšej krajine, rastie prílevom moslimských imigrantov vplyv islamu, ktorý sa prejavuje aj potláčaním niektorých kresťanských tradícií. Tento rok sa už objavila správa z nemeckého Dortmundu, kde najväčší obchodný dom nerobí vianočnú výzdobu, aby nebol vystavený útokom moslimských prisťahovalcov. Deje sa niečo podobné aj v Taliansku?

Tak ako minulý rok, nebudú v niektorých školách a v iných verejných budovách vianočné besiedky, ozdobené stromčeky a jasličky. Zatiaľ nemám žiadnu obdobnú správu o vianočnej výzdobe veľkých obchodných domov, ako je tá z Dortmundu.
 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu