Ako prvú som oslovila anglickú lektorku žijúcu dlhé roky v Nemecku, ktorá pôsobí šiesty rok vo fakulte sociálnych a ekonomických vied – odbor komunikácia a multimediálny manažment. Na otázku o jej subjektívnom vnímaní celej situácie prehnaného medializovania utečencov reagovala takto: „Rozhodnutie prijať utečencov, ktoré vyslovila pani Merkelová, som vnímala na začiatku ako pozitívne, no dnešný stav vnímam ako veľmi prehnaný.“
Má strach chodiť večer sama
„Pôvodný názor bol spojený s kladným chápaním celej situácie. Samozrejme, utečenci sú taktiež len ľudia, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v tejto negatívnej pozícii a nemôžu za to, že im nie sú poskytnuté rovnaké možnosti, aké máme my tu, v západnej Európe.“ Lektorka sa netajila tým, že má strach chodiť večer sama okolo miest, kde utečenci prebývajú v postavených stanoch alebo v športových halách. Otvorene tvrdí, že títo muži vyčkávajú na vhodné príležitosti, v ktorých sa môžu priblížiť ku nič netušiacim ženám. Samozrejme, z môjho uhla pohľadu prispieva k takémuto postoju aj fakt, že nám médiá dennodenne podsúvajú viac kriminality spojenej so sexuálnymi útokmi ako preukazujú ozajstné štatistiky. Podľa tých sa trestných sexuálnych činov dopúšťajú viac samotní nemeckí obyvatelia ako prisťahovalci z iných krajín. Nad touto otázkou ostáva pravda visieť ešte viac v otáznikoch.
Moje vlastné presvedčenie o spojitosti celého divadla s históriou Nemecka potvrdili vety lektorky: „Musíme mať na zreteli fakt, že všetko je spojené s históriou, ktorú Nemci majú. Preto kvázi museli byť otvorení k prijatiu prisťahovalcov. Vyučujem množstvo mladých študentov, medzi ktorými sú viacerí z Kolumbie, Etiópie, Brazílie a títo mladí ľudia nemajú absolútne žiadne predsudky alebo bariéry voči farbe pleti. Obávam sa, že tieto názory a akési rozdeľovanie na ‚dobrých a zlých‘ pochádza z inej generácie.“ Téma sociálnej politiky neostala nedotknutá: „Druhá otázka je téma dôchodkov. Tí, ktorí dlhoročne pracujú, pracujú taktiež na týchto prisťahovalcov. Na druhej strane, Nemecko potrebuje týchto nových mladých ľudí, no tu sa obávam, že táto krajina má viac problémov, o ktorých iné krajiny EÚ ani nechyrujú,“ pripomenula Angličanka.
Angličan cudzinec nie je, Turci a Sýrčania áno
Pri tejto diskusii som si spomenula na slová môjho kamaráta zo Sýrie, študenta medicíny, ktorý musel po vypuknutí vojny opustiť s celou rodinou Damask. Pred celou „kauzou utečencov“ bolo postavenie dobre situovaných Sýrčanov v Nemecku prijateľné, pretože práve v nich videlo hospodárstvo budúce posilnenie pracovnej sily. Dnes? Títo inteligentní ľudia sú odvrhnutí takmer na okraj spoločnosti len pre medializáciu (neraz vymyslených) atakov Sýrčanov. Tu sa pýtam – toto je tá demokracia, internacionalizácia a „open mind“ západnej Európy? Dať rovnaké šance všetkým obyvateľom, ktorí rešpektujú s prisťahovaním sa zákony danej krajiny? Pochybujem… Rozhovor sme ukončili šokujúcou vetou lektorky: „Nie, my nie sme zahraniční prisťahovalci a ani cudzinci. Pretože medzi akademikmi nájdete aj Nemcov, ktorí mi povedia, že ja cudzinec nie som, ja som Angličanka. Cudzinci sú Turci a Sýrčania.“ Nech sa páči, krajina slobody a znášanlivosti.
Stačil jeden telefonát
Druhú zastávku som mala pri kávičke s pani dekankou, ktorá stále rozprávala o nás Slovákoch veľmi pozitívne. Až pri našom dnešnom rozhovore som si uvedomila, ako sa líši názor k téme „akceptácia“ u rodenej Nemky, ktorá pôsobila dlhé roky v politike, od pohľadu cudzinca pracujúceho vo vedľajšej miestnosti. Ona vidí problém s utečencami a samotným postavením Nemecka takto: „Téma utečenci je celosvetová téma, ktorá je globálne všadeprítomná už celé desaťročia. Rozhodujúci faktor zmeny vnímania tejto celej situácie je zmena klímy, ktorá sa neustále mení. Európa ako kontinent a Nemecko samotné boli stále v popredí, či už sa to týkalo utečencov, alebo pohybu cudzincov. Tento fenomén tu stále bol, no stal sa ignorovaným. Aj z pohľadu Nemecka. O otázkach otvorenia hraníc napr. u Talianov, Grékov či Španielov sme diskutovali už dávno predtým. Potom nastala známa situácia: utečenci sa masovo priblížili k hranici Rakúska a v telefonáte medzi kancelárkou Merkelovou a rakúskym kancelárom došlo k zjavne spontánnemu rozhodnutiu prijať utečencov do Nemecka.“
Dekanka fakulty sa zhodla v názore so zahraničnou lektorkou v tom, že obe považovali zo začiatku toto rozhodnutie Merkelovej za správne. Žiaľ, vtedy nebolo ešte rozpoznateľné, aký dosah to bude mať nielen na nemeckú politiku, ale aj celú spoločnosť. Chybu komunikácie vidí dekanka týmito očami: „Toto kvázi humanitárne gesto spustilo tak extrémne negatívne pôsobenie na Nemecko, že si s touto záťažou nevieme poradiť. Ako prvý prijal utečencov Mníchov a týmto sa spustila akási neschopnosť nemeckých úradov, ktoré nedokázali mať pod kontrolou tento počet prichádzajúcich osôb.“ Dnes vidí Nemecko celú situáciu o čosi pozitívnejšie. Názory sa zhodujú, že nemecké úrady deficity svojej práce napravili a usilujú sa regulovaným prijímaním znížiť počet prichádzajúcich prisťahovalcov, čiže utečencov. Žiaľ, vedomie závislosti od Turecka spôsobuje obavy nielen u dekanky: „Táto politika nie je úprimná a, žiaľ, naša závislosť od Turecka nám spôsobuje istú formu zviazania rúk.“
O kriminalite…
Mierne ma prekvapila odpoveď na otázku strachu z kriminality. Fenomén vysokej trestnej činnosti v Nemecku vraj nenastal po rozhodnutí prijať utečencov. Dekanka strach rozhodne nemá: „Nemyslím si, že sa treba obávať, pretože kriminalita tu bola ešte pred masívnym príchodom cudzincov a utečencov samotných. Samozrejme, ako rodená Kolínčanka musím potvrdiť, že po minuloročnom násilníckom incidente v Kolíne sú ľudia ešte obozretnejší. Nemôžem ale subjektívne tvrdiť, že moja obozretnosť je teraz väčšia ako kedysi.“ Týmto sa mi opäť potvrdil môj vlastný názor, že kriminalita v Nemecku nie je o nič vyššia, ako bola pred rozhodnutím Merkelovej. V porovnaní s lektorkou, ktorá sa bojí chodiť večer po uliciach, je tento paradox mierne komický. Protichodný názor má dekanka k môjmu postoju k prehnanej medializácii ako podkladu k samotným trestným činom. „Obsah informácií vo verejnoprávnych médiách nepovažujem za dramatizovaný alebo prehnaný. Neviem ale posúdiť to, čo sa píše v digitálnych médiách, pretože na viacerých blogoch sa predostierajú veľmi negatívne skúsenosti s utečencami. Či je to pravda, to vám povedať neviem,“ dementovala bývalá politička.
Problém vidí napr. v postoji, aký má k utečencom Pegida, z čoho vyplýva časť negatívnej úmyselnej medializácie. Presvedčenie, že tradičné nemecké médiá úmyselne o utečencoch negatívne nepíšu, potvrdila pozitívnymi článkami porýnskych médií. Prekvapivá je aktivita nemeckej cirkvi, ktorá podporuje svojou činnosťou utečencov od samého začiatku, a tým vytvára pozitívnejšiu klímu pre celú túto tému. Dlhý rozhovor ukončila dekanka slovami: „Nemecku priniesol tento extrémny príliv utečencov jednu výhodu. Naša schopnosť byť k dispozícii a pripravenosť kedykoľvek pomôcť sa zväčšila. Jediné negatívum vidím v dlhodobom prebývaní utečencov v halách škôl, ktoré majú slúžiť žiakom.“
Dva odlišné názory nemôžu poprieť fakt, že rôznorodosť názorov je závislá nielen od spoločenského postavenia opýtaných, ale aj od generačných rozdielov. Stále mám pocit, že celá táto negatívnosť je akosi umelo vytvorená. Predsa len, človek je najľahšie ovládateľný, ak je držaný v strachu.
Autor: Dominika Jakubeková, spolupracovníčka ParlamentnýchListov.sk v Nemecku
