Už len mesiac zostáva do opakovaného a neskôr aj odloženého druhého kola prezidentských volieb v Rakúsku. Aké sú momentálne vyhliadky oboch kandidátov, či už z pohľadu prieskumov, alebo komentárov v médiách?
Nevedie sa žiadna intenzívna kampaň v médiách. Nedá sa to rozhodne porovnať napríklad s americkými voľbami. Prieskumy ukazujú takmer vyrovnanú situáciu, ale skôr zľahka v prospech Hofera, a to o 3 až 5 percentuálnych bodov.
Akú váhu možno v tejto chvíli prisúdiť pri rozhodovaní voličov migračnej kríze a neslabne tento faktor, ktorý by nahrával členovi Slobodnej strany Rakúska Norbertovi Hoferovi?
Naopak, migračný faktor sa veľmi posilnil. Počas posledného pol roka vyšlo najavo, že migračná kríza bude jednak veľmi drahá a jednak predsa len výrazne vzrastá kriminalita. Iné témy išli totálne do úzadia. Zvlášť „ľudová tlač“ typu Kronen Zeitung nevynechá jedinú príležitosť, aby sa migráciou a jej následkami pre Rakúsko zaoberala.
V utorok bol v Rakúsku na návšteve bývalý agent Mossadu, Izraelčan Rafi Eitan, ktorý kedysi v roku 1960 uniesol Eichmanna z Argentíny, je to svojím spôsobom „živá legenda“. Ten na tlačovej konferencii odporučil Rakúšanom zatvoriť hranice, inak že musia počítať s vlnou teroru. Prišiel práve na pozvanie FPÖ, teda strany, ktorá podporuje Hofera, a tá správa je dnes v rakúskych médiách veľmi čítaná. Samozrejme, starého Izraelčana, ktorý sa podieľal na postavení Eichmanna pred súd, nemôžu ani multikultúrni aktivisti len tak obviniť z rasizmu a nacizmu, a on pritom hovorí viac-menej to isté, čo Hofer.
V našich médiách sem-tam preskočia správy o násilnostiach v Rakúsku v súvislosti s imigračnou krízou alebo o vyjadreniach rakúskeho ministerstva vnútra, že približne jeden z troch žiadateľov o azyl bol obvinený z nejakého zločinu v roku 2015. Ako veľmi je táto téma frekventovaná v oznamovacích prostriedkoch našich susedov?
Veľmi frekventovaná. Rakúšania už dlhšie trpeli problémami s gangsterskou aktivitou vo Viedni, ktorú svojho času ovládali hlavne Čečenci, a hovorilo sa o tom. Teraz je táto téma úplne otvorene diskutovaná. Je to veľký rozdiel oproti nemeckým médiám, ktoré sú omnoho opatrnejšie ohľadom čohokoľvek, čo by mohlo zaváňať diskrimináciou. Niežeby mlčali úplne, ale v porovnaní s rakúskymi sa veľmi držia na uzde.
O Viedni sa hovorilo, že by mala byť baštou Van der Bellena. Ale nezmení na tomto fakte nič skutočnosť, že v hlavnom meste Rakúska sa za minulý rok na polovici zo všetkých násilných činov – znásilneniach, lúpežiach, dobodaniach a napadnutiach – podieľali severoafrické gangy bojujúce o kontrolu nad distribúciou drog?
Vo viedenskom podsvetí prebiehajú po minuloročnej imigračnej vlne pouličné boje o to, kto bude kontrolovať ktoré teritórium. Predtým vládli Čečenci, ktorí sú ale vytláčaní práve Arabmi zo severu Afriky a tiež Afgancami. Sú z toho občas krvavé potýčky, o ktorých tlač rozsiahlo informuje, pretože v predtým ospalej Viedni je to senzácia.
Volebné výsledky Viedne dosť záležia na tom, o ktorej štvrti sa bavíme. Napríklad zazobaný Floridsdorf, kam sa odsťahoval rad bohatších etnických Rakúšanov, je omnoho naklonenejší FPÖ ako stred mesta, kde žije buď bohéma, alebo prisťahovalci. Ale tohtoročný december bude zvláštny tiež v tom, že už sa nedá spoliehať na to, že by prisťahovalci automaticky volili zeleného kandidáta. Najmä medzi obyvateľmi bývalej Juhoslávie je celkové naladenie dosť protiislamské, pokiaľ nejde o moslimov, samozrejme, takže to vyzerá, že srbské a chorvátske krajanské spolky podporia skôr Hofera. A vo Viedni je obyvateľov tohto pôvodu veľa, určite vyše stotisíc.
Občas sa objaví informácia, že Rakúsko by sa veľmi ľahko mohlo stať ďalším štátom Európskej únie, kde by sa mohlo konať referendum o členstve krajiny v Únii. Ako veľmi euroskeptické momentálne Rakúsko je? Podporili by voliči v potenciálnom referende členstvo krajiny v EÚ a môže aj tento ich postoj hrať úlohu pri rozhodovaní medzi dvoma prezidentskými kandidátmi?
Rakúšania dostávali od EÚ studenú sprchu už v roku 2000, keď nastúpila vláda ÖVP + FPÖ. Európska únia, ktorej bolo Rakúsko vtedy členom ešte len šesť rokov, sa pokúsila zaviesť proti Rakúsku sankcie. To bol pre Rakúšanov veľký šok, že sa ich európske inštitúcie snažia potrestať za výsledok slobodných volieb. Pokus o zavedenie sankcií síce zlyhal, pretože rovnako nemal žiadnu oporu v európskych zákonoch, ale odvtedy zostala v Rakúsku voči EÚ určitá pachuť sklamania.
Neviem, ako by dopadlo prípadné referendum, ale v Rakúsku sa hovorí okrem iného o tom, že by si Rakúsko malo vyjednať aspoň nejaké lepšie podmienky. Ako malá a bohatá krajina sa obáva toho, že pri súčasnom usporiadaní eurozóny bude nakoniec prinútené platiť dlhy iných a riešiť chyby iných.
To v Nemecku dôjde na lámanie chleba až budúci rok na jeseň, keď sa budú konať federálne voľby. Ako je v krajine vnímaný fakt, že Angela Merkelová nebola pozvaná na zjazd sesterskej Kresťanskosociálnej únie?
CSU sa evidentne snaží oddeliť opticky, zatiaľ nie formálne, od CDU a predstavovať pre nemeckých konzervatívcov mäkšiu alternatívu než AfD. Ide jej pritom o jej vlastné postavenie v Bavorsku. CSU je v Bavorsku zvyknutá vládnuť už desiatky rokov s absolútnou väčšinou v krajinskom sneme, teda vláda je jednofarebná. Lenže v Bavorsku vznikla AfD, ktorú, mimochodom, vedie rodený Čech Petr Bystroň, a má teraz preferencie okolo 9 až 10 percent, pričom svojich voličov vzala práve CSU. Takže pri budúcich krajinských voľbách hrozí bavorskej CSU, že už nebude mať tú svoju absolútnu väčšinu, na ktorú bola zvyknutá. Pochopiteľne, je z toho nervózna.
Špekuluje sa o tom, či to optické oddelenie CSU od CDU môže niečo znamenať z pohľadu zvažovanej kandidatúry Angely Merkelovej na kancelárku…
Špekuluje, to áno. Rozhodne je to znamenie rozkolu v koalícii. Ale CSU je známa tým, že viac šteká než hryzie. Som zvedavý, či si Horst Seehofer naozaj trúfne povedať nahlas, že Angelu Merkelovú nepodporí. Právo na to má, CSU skutočne môže vetovať spoločného kandidáta. Ak by tak skutočne urobil, bolo by to v Nemecku veľké politické zemetrasenie.
Osobne tomu dávam tak tretinovú šancu. Bude dosť záležať na tom, čo sa stane v najbližších mesiacoch. Ak zvíťazí v Rakúsku Norbert Hofer, môže CSU získať trochu väčšiu guráž k radikálnejším krokom.
Akej publicity sa v Nemecku dostalo slovám sýrskeho utečenca Arasa Bacha, ktoré v októbri 2016 citovali noviny Der Freitag? Pripomeniem, že osemnásťročný mladík odkázal Nemcom, ktorým sa nepáčilo, že do ich krajiny v rámci migračnej krízy prichádzajú utečenci: „Sme utečenci… Nechceme žiť v rovnakej krajine ako vy. Môžete, a myslím, že by ste mali, opustiť Nemecko. A vezmite si so sebou aj Sasko a Alternatívu pre Nemecko. Prečo nemôžete ísť do inej krajiny? Je nám z vás zle!“
To bola klasická provokácia, na ktorú je ťažké reagovať slušnými slovami. Bolo ale zábavné sledovať diskusie pod citáciami tohto článku. Vždy sa našlo tak 10 percent ľudí, ktorí nadšene súhlasili. Sebabičovanie má v Nemecku o niečo väčší rozsah než u nás, pretože Nemecko trpí kolektívnym komplexom zo svojich zločinov z druhej svetovej vojny.
Ono, mimochodom, ani nie je úplne isté, či ten autor vôbec existuje a či je Sýrčan. Kolujú domnienky, že ide o pseudonymnú prácu niektorého z redaktorov, ktorý chcel jednoducho „vytrollovat“ nemeckých čitateľov.
Rôzne štúdie hovoria o tom, že stále viac Nemcov opúšťa štvrte, v ktorých žili celý život, alebo dokonca odchádzajú z Nemecka úplne, pretože masová imigrácia transformuje časti krajiny na nepoznanie. Údaje z nemeckej štatistiky agentúry Destatis ukazujú, že v roku 2015 opustilo Nemecko 138-tisíc Nemcov. Je toto téma politických diskusií v Nemecku alebo sa o tom pre politickú korektnosť skôr nehovorí?
O tomto sa skutočne v Nemecku veľa nehovorí. Hovoriť sa o tom začalo napríklad vo Veľkej Británii, kde zistili, že v jednotlivých mestách majú takmer kompletnú rasovú a náboženskú segregáciu. Buď dobrovoľnú, alebo „dobrovoľnú“, teda že tam skrátka etnickí Briti nevydržia. Reakcia sociológov, ktorí tento jav popísali, je príznačná – chcú presadzovať zákonné opatrenia, aby došlo k „znovuzmiešaniu a vzájomnému obohateniu“. Akoby chceli tú spoločnosť riadiť a triediť a nie ju skúmať… Takéto opatrenie však nemá šancu na realizáciu, nestojí oň nikto.
Magazín Focus napísal tento rok na jar, že sa Nemci sťahujú do Maďarska. Realitný agent pôsobiaci v meste v blízkosti jazera Balaton v západnom Maďarsku povedal, že 80 percent jeho nemeckých klientov uviedlo ako dôvod pre opustenie rodnej krajiny problémy spojené s migračnou krízou. Existuje nejaká nádej alebo nejaký politický záujem na tom, aby sa zastavil trend odchodov Nemcov z Nemecka a ich mnohonásobné nahrádzanie imigrantmi z najrôznejších kútov sveta?
Kým sa o tejto téme nebude otvorene hovoriť, tak sa tento trend nemôže zvrátiť. Problém je, že ktokoľvek o tom hovoriť začne, riskuje obvinenie z rasizmu a pravicového extrémizmu. A v Nemecku tieto nálepky ešte nesú ťažkú váhu, na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde si z nich nič moc nerobíme, pretože vidíme ich prázdnotu.
Osobne si myslím, že vážne a úprimne sa o týchto témach začne v Nemecku hovoriť najskôr tak o dva roky, teda v čase, keď väčšina Európy už úplne zmení svoju politickú tvár. Proste v okamihu, keď v Ríme, Paríži a Viedni budú sedieť vlády, ktoré nebudú poklonkovať Berlínu a budú presadzovať celkom iné politické postupy, než aké boli zvykom.
Otázka je či tou dobou už nebude neskoro na debaty.
