Po správach o tom, že sa Donaldovi Trumpovi podarilo napriek nepriaznivým prieskumom preraziť do Bieleho domu, sa s reakciami rozsypalo vrece. Medzi prvými komentoval víťazstvo republikána maďarský premiér Viktor Orbán. „Aká úžasná správa, demokracia ešte stále žije,“ skonštatoval Orbán na sociálnej sieti.
Nadšený je z triumfu republikánskeho kandidáta aj známy holandský euroskeptik a ultrapravičiar Geert Wilders. Podľa predsedu antiimigračnej Strany slobody, ktorá v Holandsku naberá na podpore, ide o „historické víťazstvo“.
„Aj my vrátime našu krajinu ľudu Holandska,“ reagoval Wilders na Trumpovo víťazstvo na Twitteri. Holandský politik, známy odporom voči migrantom a globalizácii, narážal vo svojom komentári zrejme na Trumpov prejav, v ktorom prisľúbil, že navráti USA ľuďom.
Čo na to EÚ?
Reakcie, aj keď veľmi vlažné, prichádzajú aj z EÚ. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker spolu s predsedom Rady EÚ Donaldom Tuskom pozvali formálne Trumpa na summit Európskej únie a USA. Najvyšší predstavitelia EÚ spoločne uviedli, že Európa a Spojené štáty majú „svoje korene v našich spoločných hodnotách slobody, ľudských práv, demokracie a viery v trhovú ekonomiku“.
Tusk aj Juncker vyzdvihli najmä spoluprácu EÚ a USA v boji proti terorizmu a nezabudli ani na spoločný postup pri riešení kríz na Ukrajine a v Sýrii. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz prirovnal výsledky volieb v USA k referendu o brexite, v ktorom Briti hlasovali za vystúpenie z Európskej únie. Schulz opísal svoje pocity zo zvolenia republikánskeho kandidáta ako zmes prekvapenia a sklamania.
„Bolo to protestné hlasovanie, podobné brexitu. Začalo sa to nenápadne, ale je to ako vlna, vlna protestov, ktorá viedla k Trumpovi v Bielom dome,“ myslí si Schulz. Spolupráca medzi EÚ a USA bude podľa predsedu Európskeho parlamentu zložitejšia, aj keď Donald Trump uviedol, že Spojené štáty chcú vychádzať dobre s každým, kto chce dobre vychádzať so Spojenými štátmi.
Napriek nespokojnosti s výsledkom prezidentských volieb Schulz vyhlásil, že je pripravený spolupracovať s Trumpom ako s akýmkoľvek iným politikom. „Musíme rešpektovať budúceho prezidenta USA. Verme, že aj on bude rešpektovať základné hodnoty našich suverénnych štátov,“ skonštatoval predseda Európskeho parlamentu v reakcii na víťazstvo republikána v prezidentských voľbách.
V podobnom duchu ako lídri EÚ sa vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Nemecko a USA spájajú hodnoty – demokracia, sloboda, právny štát a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti nezávisle od farby pleti, náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie a politických názorov,“ vyhlásila Merkelová.
Protestné hlasovanie a vzájomný rešpekt
Zaskočená výsledkom hlasovania Američanov o novej hlave štátu zostala podľa vlastných slov aj nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová, ktorá označila Trumpovo zvolenie za voľbu Američanov proti vládnucej politickej elite. „Myslím si, že Donald Trump vie, že to nebolo hlasovanie o ňom, ale skôr proti Washingtonu, proti vládnucej politickej elite,“ tvrdí šéfka nemeckého rezortu obrany.
Voľby prezidenta Spojených štátov komentoval aj šéf Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg, ktorý dúfa, že vzťahy NATO a Spojených štátov sa nezmenia ani po výmene v Bielom dome. „Silné NATO je dobré pre USA aj Európu,“ vyhlásil Stoltenberg. Tieto slová sa zrejme naplnia, pretože Trump už počas kampane zdôrazňoval, že bude požadovať od ostatných členov NATO, aby prispievali viac do spoločného rozpočtu Aliancie.
Bývalý minister zahraničných vecí Švédska Carl Bild sa vyjadril, že výsledky volieb v USA podľa neho znamenajú, že pre Západ bude tento rok rokom „dvojnásobnej katastrofy“. Prvou pohromou myslel brexit a tou druhou, samozrejme, zvolenie Donalda Trumpa za šéfa Bieleho domu.
Moskva a aj krajná pravica oslavujú
Oslavy víťazstva Donalda Trumpa sa neobmedzovali len na republikánsku základňu v Spojených štátoch. Voľby pozorne sledovali aj v Rusku, s ktorým chce Trump zlepšiť vzťahy narušené sankciami a spormi okolo konfliktu na Ukrajine či v Sýrii. Republikánova rétorika vydesila pred voľbami nielen demokratov a so zbližovaním Washingtonu s Moskvou nesúhlasia často ani Američania, ktorí dali Trumpovi svoj hlas.
Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal novozvolenému šéfovi Bieleho domu a uviedol, že dúfa v zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. „Dúfam v spoluprácu a zlepšenie rusko-amerických vzťahov, ktoré sú momentálne napäté, a v spoločný postup pri dôležitých medzinárodných otázkach a reakciách na súčasné svetové bezpečnostné hrozby,“ napísal Putin v telegrame Trumpovi.
S Donaldom Trumpom sa celú jeho kampaň nieslo označenie rasista a xenofób za jeho odmietavý postoj k migrácii. Krajná pravica po celom svete preto tlieska jeho zvoleniu a podľa významného historika Simona Schama je kontrola republikánov nad Kongresom aj Bielym domom „skutočne desivý prospekt“.
Kritici neváhali republikána prirovnať pre jeho vyjadrenia na adresu ilegálnych migrantov k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi, ale Scham sa tomuto označeniu vyhýba. „Samozrejme, nie je to Hitler. Existuje mnoho druhov fašizmu. Nepovedal som, že je to nacista, aj keď neonacisti oslavujú,“ konštatuje historik Simon Scham pre agentúru Reuters.
Krajná pravica vskutku oslavuje Trumpovo víťazstvo. Dôkazom toho sú aj vyjadrenia vysokopostavených členov antiimigračného Národného frontu (FN) vo Francúzsku. „Ich svet sa rozpadá. Náš sa začína budovať,“ napísal na Twitteri člen FN Florian Philippot.
Zakladateľ Národného frontu (FN) Jean-Marie Le Pen, ktorého dcéra Marine predsedá krajne pravicovej strane, uviedol, že pre niektorých šokujúce zvolenie Donalda Trumpa je len začiatok zmien po celom svete. „Dnes Spojené štáty, zajtra Francúzsko,“ vyjadril sa k historickým zmenám Le Pen.
Podobné nadšenie zavládlo aj v nemeckej strane AfD (Alternative für Duetschland), ktorá razí striktne antiimigračnú politiku a má stále väčšiu podporu aj u voličov. „Víťazstvo Donalda Trumpa je signálom, že občania západného sveta chcú jasnú zmenu politiky,“ tvrdí podpredsedníčka AfD Beatrix von Storchová.
