Blíži sa nočná mora globalistov? Ťaženie Trumpa môže mať prekvapivý koniec

    0
    Donald Trump (Autor: TASR)
    Uniknuté emaily ľudí z vedenia demokratickej kampane spôsobili v štábe Hillary Clintonovej zemetrasenie a preferencie išli kandidátke prudko dolu. Dokonca ju preto pred necelými dvomi týždňami začal vyšetrovať Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), ale to netrvalo dlho. 
     
    Oznámenie o ukončení bleskového preverovania exministerky zahraničných vecí USA prišlo v nedeľu. Dva dni pred voľbami to bola pre demokratov dobrá správa, ale výsledky celonárodných prieskumov ich zrejme nepotešili.
     
    Kým ešte v polovici októbra mala Clintonová nad Donaldom Trumpom podľa prieskumov verejnej mienky náskok vyše sedem percent, dnes je všetko inak. Výsledky nedeľňajšieho merania medzi voličmi ukazujú veľmi tesný súboj o Biely dom. Demokratka v prieskumoch vedie len o jedno až dve percentá. 

    Bude to tesné

    Niektorí analytici dokonca tvrdia, že preferencie Clintonovej padli v uplynulých týždňoch o takmer dve tretiny, čo je závratný prepad. Jej šance na víťazstvo v prezidentských voľbách tak údajne klesli zo 68 na súčasných 59 percent a Trumpa v Bielom dome vidia dnes už viacerí
     
    Nielen prieskumy sú však znakom toho, že Donald Trump má dnes oveľa väčšie šance na úspech ako pred pár mesiacmi. Známy filmár a aktivista Michael Moore nedávno varoval, že Donald Trump voľby podľa neho vyhrá, aj keď on bude voliť Clintonovú. Režisér filmu Fahrenheit 9/11 vyhlásil, že Američania si podľa neho zvolia Trumpa. Bude to vraj odkaz pre systém, ktorým jeho voliči tak pohŕdajú, a bude to „dobrý pocit“, ale iba dočasne. 
     
    Práve na chyby v systéme, ktorých majú ľudia plné zuby, sa Trump v kampani zameral, a tým prilákal podľa Moora aj tých voličov, ktorí by ho za iných okolností nikdy nevolili, ale urobia to zo vzdoru voči systému vládnucemu v USA. Prípadné zvolenie republikána režisér dokumentu Trump Land označil za „najväčšie j*beme vás zaznamenané v histórii ľudstva“. Viac o tejto téme sme písali TU

    Rozhodnú nerozhodnutí 

    Popularitu stráca Hillary Clintonová vo viacerých štátoch, ktoré sú už tradične označené ako kľúčové. Ide o tie, ktoré majú najväčší počet takzvaných voliteľov. Na vstup do Bieleho domu potrebuje jeden z prezidentských kandidátov získať aspoň 270 voliteľských hlasov. Baštou demokratov je Kalifornia s 55 voliteľskými hlasmi, zatiaľ čo Trumpovi ľudia nemíňali zbytočne na kampaň v Texase, ktorý ich má 38 a je tradične republikánsky. 
     
    Rozhodujúce však nebudú hlasy voličov v štátoch USA, ktoré vedia, za koho budú hlasovať. Misky váh v blížiacich sa prezidentských voľbách naklonia na jednu či druhú stranu najmä tie kľúčové štáty, v ktorých voliči nie sú jednoznačne demokrati či republikáni, tak ako je to napríklad v spomínanej Kalifornii a Texase. 
     
    Nerozhodnuté štáty (swing states) ako Ohio, Virgínia, Colorado, Severná Karolína či Nevada budú vraj tie, ktoré tento rok zavážia. Najnovšie prieskumy, ktoré uverejnili dva dni pred samotným hlasovaním, naznačujú, že súboj medzi dvomi hlavnými kandidátmi, Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom, bude mimoriadne tesný. 
     
    Trump podľa prieskumu vedie v Severnej Karolíne, Nevade aj Ohiu. Podporu má aj v ďalších kľúčových štátoch, ako sú Arizona, Georgia či Iowa. Zaujímavé bude sledovať hlasovanie na Floride, kde len o jediné percento vedie v prieskumoch Clintonová. 
     
    Florida je pritom veľmi špecifická a dôležitá v každých prezidentských voľbách. Pripomeňme, že to bol práve tento štát na východnom pobreží USA, ktorý v roku 2000 vyniesol Georgea W. Busha do Bieleho domu. 

    Nejde len o prezidenta 

    V nadchádzajúcich voľbách nejde však len o to, kto obsadí kreslo v Oválnej pracovni. Okrem prezidenta si Američania volia aj zástupcov do Senátu. V stočlennom zbore vládne momentálne republikánska väčšina, ale v hre je ôsmeho novembra 34 kresiel. Demokrati ich potrebujú získať o štyri viac, ak sa stane prezidentkou Hillary Clintonová, alebo päť, ak to bude Donald Trump, pretože prezident USA je automaticky aj členom Senátu za stranu, ktorej bol kandidátom. 
     
    Okrem tretiny nových senátorov si voliči v Spojených štátoch vyberajú aj zástupcov do druhej komory Kongresu, ktorou je Snemovňa reprezentantov. V zákonodarnom zbore vládla od roku 2010 až doposiaľ republikánska väčšina a demokrati by potrebovali získať 30 mandátov navyše, aby mali prevahu nad republikánmi, ktorých v 435-člennej Snemovni reprezentantov momentálne sedí 247. Takéto veľké zmeny sa však neočakávajú. 
     
    Po skončení hlasovaní, z ktorých najviac zaujíma svet to o prezidentovi USA, určí víťaz členov svojho kabinetu a začne pracovať na podrobnejšej vízii smerovania domácej a zahraničnej politiky USA. Inaugurácia je podľa Ústavy Spojených štátov naplánovaná na 20. januára roku nasledujúceho po voľbách. 
     
     
    - Reklama -