Ako ste prijali výsledky volieb do Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie, v ktorých na plnej čiare vyhrala strana Jednotné Rusko?
Je to veľmi smutné a hneď z niekoľkých dôvodov. Duma sa stala úplne homogénna a vládnuca strana nemá žiadneho oponenta, ktorého rozhodne potrebuje. Voľby tiež ukázali, že sa spoločnosť nachádza v stave apatie, bez ohľadu na hromadenie agresie v nej.
Prečo v Rusku neexistuje žiadna skutočná opozícia?
Opozícia sa nedokázala zjednotiť, okrem iného to ani nechcela. V tom je jej ohromná slabosť. Objavilo sa niekoľko strán, ktoré voliča odviedli od Ruskej demokratickej strany Jabloko, ktorá sa stala v posledných voľbách koalíciou. Svoje odlišnosti nedokážu opozičníci ani pri základných demokratických hodnotách, ktoré ich spájajú, aspoň po určitý čas potlačiť.
Putinova administratíva, samozrejme, pri voľbách zohrala svoje. Ale nie až tak úplne. Jeho administratíva by nič nedokázala, keby milióny ľudí prišli k voľbám a hlasovali pre jednu, maximálne dve opozičné strany.
Ako veľmi sa zaujíma prezident Putin o odporúčanie svojej Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudské práva?
Z môjho pohľadu sa spomínaná rada stala len akýmsi doplnkom Putinovej administratívy. Odišla som z tej rady preto, že bolo nanič radiť človeku, ktorý sa dostal opätovne na post prezidenta tak, že obišiel ústavu.
Niekoľko politológov a Rusov žijúcich v Česku mi povedalo, že sa v Rusku odohrá revolúcia alebo akýsi Majdan zhruba do štyroch až ôsmich rokov. Vtedy, keď už budú mať obyčajní ľudia naozaj hlboko do vreciek a peňaženiek. Čo vy na to?
Toto riešenie naozaj nechcem. V Rusku nebývajú „zamatové“ alebo „ružové“ revolúcie. Ako už hovoril Puškin: „Nedajbože, uvidieť ruské povstania nezmyselné a neľútostné!“ Dúfam v evolučné východisko zo súčasnej krízovej situácie. To je možné iba cestou volieb, aby súčasní vodcovia prepadli. Všetko je možné.
Pomáhate utečencom v Rusku. Aké veľké navýšenie migrácie do Ruska zo Stredného východu ste zaregistrovali v uplynulých dvoch rokoch?
Podľa mojich výpočtov ich zo Sýrie do Ruska utečie okolo šesť- až sedemtisíc ľudí. Objasním to. Podľa oficiálnych údajov je v Ruskej federácii okolo desaťtisíc Sýrčanov. Okolo dvetisíc z nich má právo na trvalý pobyt. Zhruba tisíc dostalo ročné dočasné právo na azyl. Nemajú štatút utečenca, ale potrebujú ho. V súčasnosti mnohým dočasné právo na azyl nepredlžujú, takže je u nás veľa nelegálnych. Myslím si, že je môj prepočet správny.
Ako sa pozeráte na migračnú krízu v Európskej únii?
Kontrola je nutná, ale je potrebné ju spojiť so splnením medzinárodných povinností. Doteraz je Nemecko líder v progresívnom postoji vo vzťahu k imigračnej politike. Naozaj dôstojne sa rozvíjajú princípy prednesené v newyorskej deklarácii prijatej Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v tohtoročnom septembri.
V európskych štátoch teraz rastú a získavajú nezanedbateľnú podporu lídri či strany, ktoré majú blízko k francúzskemu Národnému frontu Marine Le Penovej. Niektorí to porovnávajú s rastom sympatií s Národnosocialistickou nemeckou robotníckou stranou v predvojnovom Nemecku. Čo si o tom myslíte?
Áno, je to tak. Ale Nemecko vykonalo defašizáciu a vie v tom chodiť. Možno je nutné znovu začať kampaň za antifašistické očkovanie spoločnosti, ako sa to dialo v Nemeckej spolkovej republike po druhej svetovej vojne.
Ako vnímate strach mnohých Európanov z imigrácie. Videli teroristické útoky, počuli o sexuálnom obťažovaní žien v Nemecku a majú obavy. Sú oprávnené?
Je nevyhnutné prijať migrantov, rozvíjať programy integrácie a nezanechávať migrantov v izolácii vlastných spoločností. Strach je oprávnený. Ťažkosti medzikultúrneho kontaktu existujú. S tým sa treba popasovať. Tento problém potrebuje trvalé riešenia. Ide o trvalú prácu a nielen pri krízových situáciách, ale naozaj trvalo. To sa, bohužiaľ, v Nemecku nestalo. Ako multikulturalizmus sa nevnímal kontakt medzi kultúrami, vzájomné prenikanie a chápanie pri vrúcnom a pevnom priateľstve. Nekládli sa nároky na dodržiavanie zákonov prijímajúcej krajiny, a to, čo sa odohráva v uzavretých spoločnostiach menšín.
Ako ste vnímali, keď Nobelovu cenu mieru dostal americký prezident Barack Obama, ktorý zvýšil výdavky na americkú armádu?
Obama dostal cenu skôr, ako to stihol urobiť. Vnímala som to však ako dosť zvláštnu voľbu, ako zálohu.
Vy s vašou organizáciou ste tiež boli niekoľkokrát v nomináciách na túto cenu. Vy sa však so svojou prácou pre utečencov zaoberáte veľmi dlho. Nemrzí vás, že túto cenu vždy dostanú osobnosti skôr podľa aktuálneho diania vo svete?
Nie, nemrzí. Ak sa mier v Kolumbii ukáže byť pevným, tak sa cena dostala tam, kam mala.
Ale kolumbijský prezident Juan Manuel Santos Calderón toho v dialógu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC) až tak veľa nedosiahol. Nemyslíte si, že nórsky Nobelov výbor je ovplyvnený politikárčením?
Áno, v určitej miere je politikárčenie prítomné. Obzvlášť, keď cenu dostala Európska únia. A dostala ju vtedy, keď bolo potrebné, aby sa dostala do Ruska. No, je vidieť, že Nobelov výbor má iné priority. Keď si spomeniem, že túto cenu nedostal Václav Havel, tak nejde o veľmi dobrú povesť udeľovania tejto ceny.
Svetlana Gannuškinová Narodila sa v roku 1942. Do osemdesiatych rokov pracovala ako profesorka matematiky na univerzite v Moskve. Počas vojny o Náhorný Karabach zaisťovala podporu pre utečencov. V roku 1990 spoluzaložila mimovládnu organizáciu Občianska pomoc, s ktorou viedla kampane za ochranu ľudských práv. Počas prvej a druhej čečenskej vojny sa začala zaoberať ochranou práv Čečencov. Je tiež zakladateľkou centra pre ľudské práva Memorial. Otvorene vystupuje s kritikou Kremľa. Za svoju činnosť získala Nansenovu cenu a bola niekoľkokrát navrhnutá na Nobelovu cenu mieru. Málo sa vie o tom, že dostala aj najvyššie francúzske štátne vyznamenanie Rad čestnej légie. |
