„Keby sa niekto pokúsil ,objektívne‘ písať o Nemcami podporovaných skupinách v nacistami okupovanom Francúzsku či o prosovietskych silách počas československej jari, okamžite by bol obvinený buď z katastrofálnej neznalosti situácie, alebo zo šírenia lží,“ uvádza na úvod článku Dickinson. „Nikto vtedy totiž nepochyboval o tom, kto má situáciu v skutočnosti pod kontrolou,“ dodáva.
Tento sedliacky rozum sa bohužiaľ zo súčasného západného mediálneho diskurzu vytratil, čím západné médiá prispeli k vytvoreniu akéhosi vákua, ktoré umožnilo ruskej hybridnej vojne uspieť.
Prečo sa západné médiá správajú tak obozretne pri objasňovaní role Ruskej federácie na východe Ukrajiny? „Rozhodne nejde o nedostatok dôkazov, tých majú západní novinári skutočne požehnane,“ píše Dickinson.
„Zo všetkých doposiaľ nazbieraných dôkazov vyplýva, že ide o Kremľom vytvorený odboj, ktorý je vyzbrojený ruskou armádou a výrazne posilnený ruskými vojakmi, ale pritom je všetko organizované priamo z Moskvy,“ myslí si novinár.
Aj napriek všetkým týmto dôkazom nie sú ešte západní novinári stále ochotní nazývať veci pravým menom. Mnohí v súvislosti s ruskými občanmi vyskytujúcimi sa na území Ukrajiny píšu o „proruských silách“. Napríklad BBC a CBC priznávajú „ruský faktor“, ale ďalej o konflikte hovoria ako o „ukrajinskej občianskej vojne“.
Prečo majú západné médiá neustále potrebu držať sa tejto domnelej „neutrality“?
Podľa Dickinsa je tých dôvodov hneď niekoľko. Kľúčovým faktorom je však dôraz západných médií na „novinársku objektivitu“. Túto potrebu západných médií ukázať „obe strany konfliktu“ mimoriadne úspešne zneužil Kremeľ, ktorý bol schopný „odvrátiť pozornosť od skutočného problému a prinútiť západné médiá, aby svojim čitateľom poskytli aj kremeľský pohľad na vec“.
Vinu podľa Dickinsa však nenesú len západné médiá, zlyháva aj politické vedenie. „Mnohí západní politici volia príliš opatrné termíny ako ,ruská účasť v konflikte‘, čo pravdepodobne vyplýva z obavy eskalácie konfrontácie s Kremľom,“ uvádza novinár.
„Vo svetle nových výziev predstavovaných ruským hybridným prístupom v medzinárodných konfliktoch musí prísť svetová komunita s novým lexikónom. Koncept ruského hybridného spôsobu boja sa stal za uplynulé dva roky mainstreamovým. Aj tak to však neviedlo k vytvoreniu jasnej definície, ktorá by bola schopná opísať ruské počínanie na Ukrajine.“
Navrhujem, aby sa o konflikte na Ukrajine hovorilo ako o ,hybridnej vojne s Ruskom‘ a o ruských vojenských jednotkách, ktoré sa nachádzajú na území Ukrajiny, ako o ,hybridných ruských silách‘.“
