Na prvom mieste sa Klaus vyjadril k návšteve na Slovensku, kde sa poklonil pamiatke prvého slovenského prezidenta Michala Kováča. Klaus pri tejto príležitosti zaspomínal, ako prebiehalo rozdelenie Československa.
„To, že sa po svojom získaní funkcie slovenského prezidenta (od Mečiara) s Mečiarom tvrdo rozišiel, by nemalo zakrývať fakt, že v názore na spoločný československý štát bol tvrdo na strane tých, ktorí chceli rozchod – ďaleko viac ako vtedajší slovenský predseda vlády Vladimír Mečiar. Ľudia u nás to nevedia. Na Slovensku asi tiež nie. Do jeho prezidentovania veľmi nevidím – mal som iné starosti a on vtedy konal nie so mnou, ale s Václavom Havlom. O nejakej idylke v slovenskej politike sa v 90. rokoch určite nedalo hovoriť, ale nebolo to v žiadnom prípade čierno-biele, nebolo tam v kryštalickej forme stelesnené dobro a zlo,“ píše Klaus.
„Hovorím to preto, že takto bola táto téma pri pohrebe prezidenta Kováča súčasným prezidentom Kiskom nastolená. Nemôžem súhlasiť ani s tým, že to bolo také čierno-biele, ani s tým, že bol úplne neznámym a bezprecedentným spôsobom narušený pohreb – smútočné omše v bratislavskej (mimochodom, veľmi krásnej) katedrále. Sedieť v prvom rade – ako dobrovoľne príchodzí hosť zo susedného štátu, ako niekto, kto si vzhľadom na mimoriadnosť česko-slovenských vzťahov netrúfol, hoci zložito odriekal dve dôležité akcie, na pohreb prvého slovenského prezidenta neprísť – a byť vystavený útočnej, prepolitizovanej reči, som si nezaslúžil. A nemal som to potrebné,“ bráni sa ďalej český exprezident.
Celý text nájdete TU.
Ako sa pri pohrebe správať, vraj Klaus predviedol pri rozlúčke so svojím predchodcom v úrade Václavom Havlom. Hoci vraj s Havlom takmer v ničom nesúhlasil, na pohrebe si to nechal pre seba. Bol preto rozhorčený a smutný z toho, že na Slovensku to bolo inak.
Druhú zastávku absolvoval Klaus v Bruseli, kde predstavil knihu Sťahovanie národov preloženú do flámštiny. Pri ceste do Bruselu si prečítal texty z New York Times a nestačil sa diviť, ako vraj Američania diktujú Európskej únii, čo by mala robiť. Teda pokiaľ ide o brexit.
„Fascinovalo ma niečo iné – americké blahosklonné vládnutie svetu, našťastie, už len západnému. Hlavný komentár New York Times sa volal: EÚ by mala byť ohľadom brexitu pevná. New York Times radí či skôr diktuje – Británii by nemalo byť dovolené, aby si vyberala, čo si z pravidiel EÚ ponechá! Považujem tieto názory a ich formu za typickú americkú namyslenosť. Oni, z New Yorku, trvajú na ´nedeliteľnosti' štyroch základných EÚ slobôd. To je úžasná americká starosť, azda by bol Trump iný,“ dúfa druhý český prezident.
V Bruseli sa vraj ku Klausovi v médiách nesprávali príliš priateľsky. Pred rozhovorom, ktorý poskytol, bolo pripomenuté vystúpenie Václava Klausa na pôde Európskeho parlamentu, pri ktorom sa rad europoslancov zdvihol a odišiel zo sály.
Nakoniec sa Václav Klaus vydal do Drážďan, kde hovoril o migrácii. Nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa tu teší nemalej podpore. Pohybuje sa okolo 22 percent. Možno je to preto, že sa postupne odhliada od toho, že demokratické inštitúcie majú odrážať vôľu ľudu.
„Často hovorím o dedemokratizácii Európy, lebo Európa nemá žiadny demos, žiadny ľud, žiadny Volk. To je moja štandardná formulácia. Netušil som, že nemecký minister financií, jeden z hlavných politikov súčasného Nemecka, Schäuble verejne (a opakovane) obhajuje názor, že pre demokraciu v Európe nie je potreba Volk (ľud), ale že stačí Bevölkerung (obyvateľstvo). To je významná politologická inovácia, samozrejme, desivá. To je dôležitý nášľap na prijímanie migrantov do Európy – rýchlo sa stanú zložkou Bevölkerung, zložkou európskej populácie. Nič európskeho – civilizačne, kultúrno, myšlienkovo – v nich byť nemusí,“ krúti hlavou nad situáciou v EÚ Klaus.
