Profil politika na PL slúži na spájanie poslanca a občana. Zástupkyňa hnutia OĽaNO Silvia Shahzad podobne ako jej kolegovia z Národnej rady Slovenskej republiky dostáva na profile otázky od našich čitateľov, pričom výnimkou nie sú ani poriadne štipľavé a intímne témy. Prinášame vám sumár toho najzaujímavejšieho, čo ste sa Silvie Shahzad opýtali.
Manžel moslimský utečenec
Celý profil poslankyne Shahzad by sa dal rozdeliť na dve témy, pričom prvou, ktorá čitateľov PL.sk zaujíma najviac, je jej manžel – moslimský utečenec. Poslankyňa za Obyčajných ľudí sa pred časom vydala za moslimského utečenca z Pakistanu, s ktorým sa pozná rok a pol. Spoznali sa na internetovej zoznamke. „Som otvorený človek, bavilo ma rozprávať sa na rôzne témy s ľuďmi,“ objasňuje zoznámenie s terajším manželom Shahzad a pokračuje, „môj cieľ na zoznamke bol zlepšiť sa v angličtine.“ Jej manžel Yasir približne osem rokov žije v Európe a je od nej mladší. Najskôr prišiel do Švédska, kde študoval vo vysokej škole farmáciu, školu však nedokončil. V súčasnosti je v ubytovni pre utečencov v Berlíne a žiada o azyl. Viac sme o príbehu ich lásky písali TU.
Čitateľ PL.sk sa Shahzad pýtal, či svetu svojho nového priateľa ukáže. Poslankyňa čitateľa v úvode svojej odpovede opravila, že zrejme myslel manžela. „Nikdy v minulosti som fotky zo svojho súkromia nezverejňovala (ani na Facebooku) a nemám dôvod na tom niečo meniť ani do budúcnosti,“ vyjadrila sa a celú tému uzavrela slovami, „ak budete mať šťastie, môžete nás stretnúť.“
Iného čitateľa zaujímalo, ako sa jej v manželstve darí a či spolu so životným partnerom bývajú v Bratislave. Poslankyňa stručne odpovedala: „Som spokojná, ďakujem.“
Na bezbariérovosť sa zabúda
Okrem manžela z Pakistanu sa do povedomia širokej verejnosti poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky zapísala aj ako prvá slovenská poslankyňa na vozíku. V časoch, keď sa ešte volala Petrúchová, s ňou Parlamentné Listy prežili jeden celý deň. O tom, ako jej deň vyzeral a koľko nástrah pre ňu ako telesne hendikepovanú prinesie, sme písali TU a TU.
Na verejnosť prenikli aj informácie o tom, ako na jej vyhradenom mieste na parkovanie v parlamentných garážach pravidelne parkuje niekto iný. Na problémy s mobilitou v parlamente sa pýtal ďalší čitateľ, konkrétne sa zaujímal o to, ako prebieha jej snaha o zlepšenie podmienok pre znevýhodnených a hendikepovaných občanov Slovenska.
Poslankyňa za Obyčajných ľudí sa vyjadrila: „Bezbariérovosť bude po celý čas moja top téma.“ Tento fakt majú podľa jej slov naznačovať mnohé medializované, aj nemedializované skutočnosti, s ktorými sa dennodenne stretáva a ktoré jej niekedy bránia v angažovaní sa v iných oblastiach. Ako príklad uvádza účasť na výbore. „V tejto krajine sa na bezbariérovosť zabúda a stále sa to berie iba ako ‚povinná jazda', kedy to či ono nariaďujú zákony, predpisy, Európska únia, a úpravy sa robia len čiastočne,“ myslí si a dodáva, „ale zabúda sa na to, že raz tieto úpravy môžu slúžiť hocikomu z nás, mali by sa robiť komplexne, a hlavne účelne.“
Ako pokračuje, presvedčila sa o tom aj pri ceste po Slovensku. „Bolo takmer nemožné nájsť bezbariérové ubytovanie, ktoré by spĺňalo technické parametre Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,“ približuje situáciu a dodáva, „a s tým treba niečo robiť.“
Chýbajú odborníci, absentujú kontrolné mechanizmy
„Mojou snahou je zjednotiť úsilie, ktoré mnohí vynakladáme na odstraňovanie bariér,“ vyznáva sa v odpovedi a vykresľuje, že po celom území Slovenska sa vyvíjajú rôzne aktivity na debarierizáciu, ktoré sú viac či menej úspešné. Poukazuje tiež na fakt, že bariéry sa síce odstraňujú, ale mnohokrát sú tieto pokusy skôr intuitívne a nepoužiteľné. „Chýbajú nám odborníci na túto oblasť a následne absentujú kontrolné mechanizmy. Odstraňovať bariéry nie je až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá,“ tvrdí.
Ako v závere prezrádza, tieto skutočnosti ju viedli k tomu, že sa v novembri chystajú zorganizovať diskusiu na tému bezbariérovosti a prizvať na ňu odborníkov z rôznych oblastí. „Snažíme sa hľadať kontakty a spolupracovať s rôznymi inštitúciami. Podieľame sa na projekte, ktorý by nám mohol naznačiť viac o tom, ako to v skutočnosti s bariérami u nás je,“ tvrdí a uzatvára, „verím, že už čoskoro budete aj navonok môcť pocítiť, že sa v tejto oblasti niečo deje.“
