Podľa pôvodnej dohody medzi niekdajším rumunským premiérom Victorom Pontom a tureckým prezidentom Recepom Erdoganom malo Turecko postaviť v Istanbule pravoslávny chrám a v Rumunsku zase mešitu. Zatiaľ čo v Turecku nakoniec k stavbe z legislatívnych dôvodov nedôjde, rumunská vláda hodlá svoj záväzok naplniť. Rumunská verejnosť je však pobúrená a v drvivej väčšine prípadov sa ostro stavia proti rozhodnutiu vlády. V hlavnom meste krajiny už prebehlo niekoľko búrlivých demonštrácií.
Negatívny prístup Rumunov k islamu nevychádza len zo súčasnej migračnej vlny či teroristických útokov, ale vzťahuje sa aj na historické skúsenosti. Krajina totiž bola päť storočí až do roku 1877 pod tureckou nadvládou. Vláda ponúkla tureckej strane pozemok v hodnote 4,4 milióna dolárov bezplatne, pričom stavebné náklady na mešitu vo výške 3,3 milióna dolárov by uhradila Ankara. Bývalý premiér Ponta vtedy poukazoval na fakt, že Turecko je kľúčovým obchodným partnerom a mešita by „sa vyplatila“.
Kritici z radov rumunských intelektuálov, historikov aj politikov sa však obávajú, že existencia mešity by prilákala do krajiny ďalších utečencov z Blízkeho východu a Afriky. „Turecko sa snaží o symbolické dobytie Európy prostredníctvom výstavby mešít. Neviem, prečo by sme niečo také mali podporovať,“ hnevá sa šéf protiimigračnej strany Noua Dreaptă (Nová pravica, pozn. red.) Tudor Ionescu. Odporcovia výstavby mešity zároveň argumentujú nadmernou veľkosťou mešity, ktorá by mala pojať až 2 000 veriacich.
V samotnej Bukurešti pritom žije len asi deväťtisíc moslimov, ktorí majú k dispozícii desať mešít. Príliš početná nie je moslimská komunita ani v rámci celej krajiny a jej počet sa odhaduje asi na 65 000. „Je trochu prekvapivé, keď chce niekto stavať takú veľkú mešitu v krajine, kde nežije tak veľa moslimov. Turecko chce týmto spôsobom len upevniť svoje mocenské záujmy na Balkáne,“ myslí si historik Ionut Cojocaru.
Obavy z možných dôsledkov výstavby mešity vyjadril na svojom facebookovom profile aj bývalý prezident krajiny Traian Băsescu. „Projekt mešity je nezodpovedný a predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Možno si neviete predstaviť, že by sa v dopravnej špičke mohol mladý muž vyhodiť do vzduchu v mene Alaha. Rovnako ako vám zrejme vaša inteligencia neumožňuje si domyslieť, že tisíce mladých Rumunov odišli do výcvikových táborov v Sýrii alebo Iraku.“
Podľa internetového prieskumu verejnej mienky, ktorý realizoval denník Gandul, vyjadrilo svoj nesúhlas s výstavbou mešity 90 % Rumunov. Niektorí politici vzhľadom na jednoznačný postoj voličov teraz volajú po usporiadaní referenda. Ďalší postup kritikov zámeru vlády tak bude vychádzať z rozhodnutia súdu. Autori žaloby požadujú, aby bolo vládne rozhodnutie darovať tureckej strane pozemok určený na výstavbu mešity zrušené.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
