Lipšic sa vzdal mandátu po dopravnej nehode, zrazil pri nej chodca, ktorý následne zomrel. V parlamente ho nahradí Ján Marosz (OĽaNO-NOVA). Za Pavlisa sa do zákonodarného zboru vracia Vladimír Baláž (Smer-SD). Keďže Lipšic bol aj šéfom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, parlament bude musieť zvoliť nového. OĽaNO-NOVA navrhuje svojho poslanca Gábora Grendela.
Celkovo čaká na členov snemovne 81-bodový program. V prvom čítaní je 43 návrhov zákonov, z toho 17 predložila vláda a 26 poslanci. Na definitívne schválenie čaká 28 návrhov v druhom čítaní. Z nich je 26 vládnych a dva sú z poslaneckej dielne. Na programe sú aj dve medzinárodné zmluvy.
V úvode rokovania predstaví svoje návrhy minister práce Ján Richter (Smer-SD). Podobne ako roky predtým dáva na stôl návrh na vianočný príspevok pre dôchodcov. Richterova novela zákona o sociálnom poistení zase počíta so zvyšovaním dôchodkov v budúcom roku o minimálne dve percentá z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku.
Poslancov čaká aj definitívne hlasovanie o novele zákona o liekoch od ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD). Právna norma hovorí, že lieky hradené z verejného zdravotného poistenia by mali vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Novela má riešiť chýbajúce lieky pre slovenských pacientov. Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. “Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce,” upozornilo v návrhu ministerstvo.
Druckerova novela zákona o zdravotných poisťovniach (ZP) zase počíta s tým, že v dozorných radách ZP budú po novom sedieť aj zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a Národnej banky Slovenska (NBS). Ministerstvo zdravotníctva chce takto umožniť širšie zastúpenie odborníkov v týchto dozorných orgánoch. Realizuje sa tým aj jedna z priorít Programového vyhlásenia vlády SR. Menia sa aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb navrhovaných za členov jednotlivých orgánov zdravotných poisťovní. Doterajšia prísna definícia mohla podľa ministerstva diskvalifikovať šikovných a schopných ľudí so vzdelaním z iných oblastí.
Na definitívne schválenie čaká aj séria návrhov od ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD). Jeden z nich prináša zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Odvod sa má zvýšiť zo súčasných 0,00363 na 0,00726. “Odvodom reagujeme na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Dohodli sme sa, že zvyšujeme sadzbu odvodu a zároveň sme sa dohodli na akejsi cestovnej mape. Výška odvodu, ktorá je dnes v zákone, bude platiť pre roky 2017 a 2018. Pre roky 2019 a 2020 pôjdeme o štvrtinu dole z tohto odvodu, v podstate sa vrátime na pôvodnú výšku odvodu od roku 2021,” povedal Kažimír.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) sa zase pokúsi získať definitívnu podporu pre svoj návrh protischránkového zákona. Úlohou právnej normy je zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. “Protischránkovým zákonom odkrývame, s kým obchoduje štát. Ten, kto chce klamať, sa vystavuje sankciám až po výmaz z registra a zákaz uchádzať sa o verejné zdroje,” uviedla Žitňanská. Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa majú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.
