Konflikt kolosálnych rozmerov, ktorý má podľa vysokopostavených vojenských veliteľov USA v budúcnosti vypuknúť, bude súbojom modernej techniky a nie pešiakov. Práve preto je vraj nutné, aby sa armáda trendu prispôsobila. „Rýchlosť, s akou sa dokážu stroje rozhodovať, preverí vo vzdialenej budúcnosti naše schopnosti reagovať a bude si to vyžadovať nový vzťah medzi človekom a strojmi,“ tvrdí generálmajor William Hix.
Urýchliť vojnu a urobiť z nej konflikt globálnych rozmerov s krvavými následkami nevídanými od konca druhej svetovej vojny pomôžu podľa amerických veliteľov technológie a umelá inteligencia, ktorá ide vpred míľovými krokmi.
Akákoľvek budúca vojna, ktorú by viedli Spojené štáty proti Rusku a Číne, bude vraj krvavá a rýchla. Príčinou je neustála modernizácia smrtiacich zbraní, v ktorej Moskva s Pekingom nezaostávajú za Washingtonom. O globálnych zničujúcich problémoch, ktoré by mohli nastať v prípade, že sa USA dostanú do sporu s Ruskom a Čínou, debatovali špičky armády Spojených štátov na panelovej diskusii s názvom Budúcnosť armády.
Bude vojna
„Konvenčný konflikt v blízkej budúcnosti bude extrémne smrtiaci a rýchly a my nebudeme mať stopky. Rýchlosť udalostí pravdepodobne prekoná ľudské schopnosti,“ varoval počas diskusie Hix. Americký generálmajor varuje, že technologický pokrok, ktorý v uplynulých rokoch zaznamenalo Rusko a Čína, núti americkú administratívu, aby sa pripravila na „násilie, aké armáda USA nezažila od (vojny v) Kórey“.
To, že Čína s Ruskom pokračujú v závodoch v zbrojení, neznamená, že by Spojené štáty akýmkoľvek spôsobom zaostávali, práve naopak. Zástupca šéfa vojenských operácií americkej armády generál poručík Joseph Anderson tvrdí, že USA čelia existenčnej hrozbe zo strany štátov, ktoré pri zbrojení „konajú agresívne“. Na mysli mal najmä Rusko.
Práve Rusi prednedávnom varovali Američanov, aby sa ani len nesnažili zaútočiť v Sýrii na armádu vernú prezidentovi Baššarovi Asadovi, v opačnom prípade ju bude Moskva brániť. Napätie medzi Ruskom a USA však nevládne len v Sýrii, ale aj vo východnej Európe. Zmrazený konflikt na Ukrajine, manévre v Pobaltí a rozširovanie pôsobnosti NATO bližšie k ruským hraniciam sú ďalšie trecie plochy, ktoré môžu v budúcnosti vyvolať kolosálnu vojnu Západu s Východom.
Krutá realita
Vojna, v ktorej bude rozhodovať nielen výcvik, ale aj technologická vyspelosť bojujúcich strán, je podľa náčelníka generálneho štábu americkej armády Marka Milleyho „takmer istá“. Budúcnosť môže navyše podľa amerických vojenských veliteľov priniesť aj zmeny na bojiskách. Je totiž celkom reálne, že USA budú musieť bojovať o prevahu na mori aj vo vzduchu.
Spojené štáty sa navyše musia pripraviť aj na prípadnú kybernetickú vojnu či boje v mestských podmienkach, na ktoré nie sú jednotky zvyknuté. Prípravy na globálny konflikt proti Východu podľa šéfa generálneho štábu americkej armády od základu zmenia to, ako bude vyzerať svet v nasledujúcom štvrťstoročí.
V prípravách na brutálnu bleskovú vojnu budúcnosti však Spojené štáty nevidia len jedného nepriateľa, ktorým je Rusko. Veľké nebezpečenstvo pre svetovú bezpečnosť predstavuje podľa amerických generálov fakt, že sa Moskva stále viac zbližuje s Pekingom, a to aj v oblasti armády. Práve prípadná spolupráca Ruska s Čínou na vojenskej úrovni je to, čo desí Američanov zo všetkého najviac.
Putin má tromfy v rukách
Najväčšiu hrozbu predstavuje v prípade globálneho konfliktu medzi mocnosťami Západu a Východu veľký počet jadrových zbraní, ktoré vlastnia Spojené štáty, Rusko aj Čína. Aj na takúto možnosť sa preto musia veľmoci pripraviť a Rusi v tomto smere vôbec nezaháľajú. Dôkazom toho sú rozsiahle cvičenia zamerané práve na obranu civilistov pred prípadným jadrovým útokom.
Začiatkom októbra Rusko odštartovalo celonárodný tréning, ktorý má pripraviť ľudí na najhoršie. Do trojdňového cvičenia, ktoré nariadilo ministerstvo obrany, sa zapojilo 200 000 ľudí z bezpečnostných zložiek a 40 miliónov civilistov. Prípravy sa pritom týkali nielen jadrového útoku, ale aj použitia chemických alebo biologických zbraní.
Len v Moskve je vraj dosť protijadrových bunkrov na to, aby sa v nich ukrylo pred prípadným konfliktom všetkých 12 miliónov obyvateľov ruskej metropoly. Minulý mesiac dal ruský prezident Vladimir Putin údajne pokyn vybudovať na Urale podzemnú základňu s rozlohou vyše tisíc kilometrov štvorcových, z ktorej by sa dali riadiť jadrové hlavice. Tých má Rusko približne 8 400. Spojené štáty majú k dispozícii približne 7 500 nukleárnych zbraní.
