Ľudia si overujú ich osobnosť a správanie. Vidia, ako sa zachovajú pod tlakom a ako pohotovo dokážu reagovať. Hlavne však hodnotia, ako vyzerajú. Viac ako politické postoje ich presvedčí postoj pred kamerou. Vyzerá kandidát dôstojne a štátnicky? Je rozhodný, pokojný, autoritatívny a dôveryhodný?
Denník pripomína udalosti z roku 1960. Vtedy sa v USA uskutočnila prvá televízna debata prezidentských kandidátov v histórii. John Kennedy sa pred ňou trochu opaľoval na Floride a prišiel svieži, sršiaci zdravím a energiou. Richard Nixon sa zotavoval z virózy a vyzeral tak zle, že mu po prenose telefonovala aj jeho matka, ktorá mala starosť, či je v poriadku. Toto možno rozhodlo. Neuveriteľná pointa je v tom, že medzi ľuďmi, ktorí debatu počúvali v rádiách, vyhral jednoznačne Nixon. Hovoril podľa nich múdrejšie a oveľa lepšie.
Toto bude nahrávať Trumpovi
Už vtedy sa ukázalo, že v televízii sledujú diváci viac obraz ako slová. A tak debatu a boj o Biely dom vyhral nakoniec JFK.
V roku 2000 Al Gore v prvej debate pri každej Bushovej odpovedi hlasno vzdychal, akoby nemohol vydržať jeho strojovú reč. Amerika sa z toho cítila trápne: prezident by sa predsa nemal správať ako dotknuté dieťa.
Jeho chyba: kandidáti dobre vedia, že oficiálne je účelom debát, aby v nich vysvetlili, čo by robili ako prezidenti, rozhodujúce je však hlavne to, či vyzerajú a hovoria ako prezidenti. O úspechu nerozhodujú vízie, ale umenie hrať, pohybovať sa a tiež trochu šoumanstvo. Toto bude podľa Mladej fronty Dnes nahrávať Trumpovi.
Debata o debate môže zmeniť víťaza
Pre divákov má televízna debata deväťdesiat minút. V skutočnosti sú to ale tak tri dni. Tak dlho asi trvá diskusia o debate.
Americkí novinári, ktorí pokrývajú voľby, sú informáciami o skutočných alebo domnelých prešľapoch z oboch táborov zaplavení. K tomu sa pridávajú sociálne siete. Niekedy sa tak podarí počas pár hodín alebo dní naozaj urobiť víťaza z toho, kto podľa väčšinového názoru skončil na lopatkách.
Napríklad v roku 2000 po prvej debate Georga Busha s Alom Gorom.
Gore bol takmer jednoznačne vyhlásený za víťaza, ale televízia, najviac probushovská televízna stanica Fox News, sa začala zameriavať na Gorovo vzdychanie. Stala sa z neho správa. A tak sa debata, ktorú Gore v reálnom čase vyhral, stala za niekoľko dní diskusiou, ktorú prehral.
Hlášky zaberajú
Víťazom debaty teda nemusí byť práve ten, kto položí svojho súpera na lopatky silou argumentov a “utlčie” ho faktami. Televízne debaty sú ako krasokorčuľovanie – záleží na celkovom “umeleckom” dojme. V televízii viac ako myšlienky zaberajú hlášky a gestá.
V roku 2004 pri prvej debate s Kerrym mal Bush často výraz nervózneho školáka. A to bolo jediné, na čo sa následne v hodnotení debaty verejnosť sústredila: výzor vystrašeného decka, nie myšlienky. Žiadny Irak, žiadne vízie, len zdesená tvár.
V ďalšej debate sa to ale obrátilo. John Kerry vtedy hovoril, že Bush má akúsi malú drevársku firmu a nikto vtedy vlastne nepochopil, čo tým chcel povedať. Bush reagoval nečakane vtipne: “Čože? Ja, že mám drevársku firmu? To je pre mňa novinka. Chcete kúpiť nejaké drevo?” Všetci sa smiali, televízie to vysielali a Bush sa chytil.
- Reklama -
