„Hlavné mesto Berlín je v nemeckej politike ,zvláštny prípad‘. Hoci z urbanistického hľadiska ide o jedno súvislé mesto, jeho jednotlivé komunity sa od seba zásadne líšia, čo sa obvykle ukáže práve vo voľbách. Nedeľné mestské voľby (18. septembra 2016) neboli výnimkou. V skratke sa dá povedať, že Berlín sú tri mestá v jednom: veľmi bohatý a konzervatívny západ, chudobnejší a bojovnejší východ a medzi nimi stred, ktorého charakter je daný hlavne hipstermi a imigrantmi,“ píše Kechlibar na svojom webe Kechlibar.net.
Aj po 27 rokoch od pádu Berlínskeho múru je jasné, že mesto zostáva rozdelené. Ukazuje sa navyše, že rozdelené zostáva celé Nemecko. Na západe pred rokmi získavala CDU kancelárky Angely Merkelovej 35 – 45 percent hlasov voličov. Dnes je stranou strednej veľkosti, ktorá môže byť rada aj za približne 30 percent. Na východe Nemecka je na tom CDU ešte oveľa horšie. Nespokojní môžu byť predovšetkým poslanci krajinských parlamentov, ktorí nedokázali obhájiť svoje kreslá v jednotlivých parlamentoch. A svoju nespokojnosť môžu dať ochutnať Merkelovej na nadchádzajúcom zjazde strany v decembri.
Oproti tomu protiutečenecká a protiúniová Alternatíva pre Nemecko (AfD) boduje u voličov na východe krajiny a v perifériách miest, zatiaľ čo v strede a na západe Nemecka je veľmi slabá. „Rekordnú hodnotu získala AfD vo východoberlínskom okrsku Marzahn-Hellersdorf, konkrétne 29 %. Celkovo vo východnom Berlíne málokde klesá pod 20 %, čiže je tu ešte silnejšia ako v Meklenbursku,“ píše matematik. Rovnaký trend môžeme sledovať aj u nástupkyne komunistickej strany Die Linke. AfD a Die Linke získali na východe Berlína viac ako 45 percent.
CDU zostala na západe relatívne silná, ale niektorí jej nespokojní voliči dali predsa len hlas liberálom z FDP, ktorí sa tak vracajú do zastupiteľstva mesta.
„Kde však CDU utrpela totálnu porážku až masaker, je vnútorné mesto, v ktorom žije veľa imigrantov alebo ich potomkov z druhej generácie. V ,multikultúrnych‘ štvrtiach, ako sú severné Neukölln alebo Friedrichshein-Kreuzberg, je CDU ministranou s výsledkami medzi šiestimi a deviatimi percentami. V oblastiach s vysokým podielom moslimského obyvateľstva absolútne dominujú Zelení (až 37 %) či SPD. Zdá sa, že minuloročné otvorenie hraníc Angele Merkelovej žiadnu veľkú vďaku od usídlených Turkov, Kurdov a Arabov neprinieslo,“ dopĺňa autor.
Novú vládnu koalíciu zostavia pravdepodobne sociálni demokrati, postkomunisti a Zelení. To sú podľa Kechlibara strany, ktoré rady utrácajú, a bude zaujímavé sledovať, ako si poradia s naozaj veľkými dlhmi mesta.
Celý text si môžete prečítať TU.
