Americký prezident Barack Obama v tejto súvislosti konštatoval, že ide o najväčšiu podporu svojho druhu v histórii Spojených štátov. Doteraz predstavovala vojenská pomoc USA Izraelu tri miliardy USD (asi 2,8 miliardy eur) ročne.
Izrael vníma vojenskú pomoc ako zabezpečenie kvalitatívneho náskoku svojich ozbrojených síl, predovšetkým letectva, s ohľadom na potenciálnych nepriateľov z regiónu, osobitne Irán.
Rokovania o tomto balíku pomoci podľa informácií médií sťažilo napätie vo vzťahoch medzi prezidentom USA Barackom Obamom a premiérom židovského štátu Benjaminom Netanjahuhom, ktorý je najostrejším kritikom dohody medzinárodného spoločenstva s Iránom o kontroverzne vnímanom jadrovom programe.
Ako informoval izraelský rozhlas, židovský štát sa v rámci novej dohody zaviazal, že nepožiada americký Kongres o ďalšiu mimoriadnu vojenskú pomoc. Netanjahu podľa médií súhlasil v rámci novej dohody aj s postupnou rezignáciou na osobitnú úpravu, ktorá doteraz umožňovala jeho krajine využiť časť vojenskej pomoci z USA na nákup a rozvoj domácej zbrojárskej produkcie, a to od šiesteho roku platnosti novej dohody.
