Štát o zneužívaní v Galante vedel. Lenže matka a dcéra…

    0
    Zľava: Ján Richter, Marián Valentovič a Viera Tomanová na včerajšej tlačovej konferencii (Autor: TASR)

    Kto maskuje svoj vlastný alibizmus? V aktuálnom prípade galantského resocializačného centra Čistý deň je po včerajšku známe, že kompetentné orgány o zneužívaní maloletých v ústave vedeli, no nezasiahli. Úrady však vinu odmietajú a k prešľapom podľa nich nedošlo.

    Ku kauze sa šéf centra Peter Tománek na včerajšom stretnutí s médiami nechcel vyjadrovať. Sľúbil však, že viac informácií poskytne v priebehu dnešného dňa.

    Podľa premiéra Roberta Fica, respektíve šéfa rezortu práce Jána Richtera, bol postup úradov štandardný a primeraný.

    Už dva roky známa vec

    Na celej situácii je zarážajúce to, že o pohlavnom styku maloletej dievčiny so zamestnancom ústavu, vedelo ministerstvo práce rovnako ako ústredie práce už od roku 2014.

    To koniec koncov potvrdila aj detská ombudsmanka Viera Tomanová. “Dopustil sa jednoznačne trestného činu,“ cituje Tomanovej vyjadrenie utorkové vydanie Denníka N.

    Predĺžená akreditácia

    Zvláštne potom vyznieva fakt, že ministerstvo práce, ktoré rozhoduje o akreditáciách zariadení tohto typu, nielen že nezačalo okamžite konať, no dokonca predĺžilo Čistému dňu akreditáciu.

    Podľa Tomanovej je však prípad mediálne zle interpretovaný, keďže výpoveď Natáliinej matky nie je podľa úradov dôveryhodná.

    „Maloletá dokonca podala trestné oznámenie na svoju matku,“ uviedla Tomanová pre utorkové vydanie denníka SME.

    Úloha matky

    Kompetentnosť matky spochybnil aj šéf ústredia práce Marián Valentovič. Ten vyhlásil, že ak matka médiám tvrdí, že netušila, kde jej dieťa je, tak zavádza. Keďže podľa Valentoviča sa už minulý týždeň telefonicky dozvedela o presune dcéry do iného zariadenia.

    Kde je pravda, vedia len matka s Natáliou. Faktom však je, že vo vzťahu matky s dcérou to aj v minulosti neraz poriadne zaškrípalo.

    Slabá kontrola

    Ľudia z praxe sa takmer unisono zhodujú, že centrám podobného typu chýba väčšia transparentnosť, respektíve miera kontroly.

    „Faktom je, že sú to dosť uzavreté spoločenstvá a vítaná by bola väčšia transparentnosť. Na rozdiel od zdravotníckych zariadení je tam oveľa nižšia miera kontroly a často tam robia aj nekompetentní ľudia. A nikdy sa nemôže vylúčiť ani možnosť zneužitia. Určite by bolo dobre, ak by tam existovala garantovaná kontrola, napríklad aj od verejnosti,“ povedal včera Novému Času odborník na závislosti a hazard Ľubomír Okruhlica.

    Podobne vidí situáciu aj bývalá šéfka bratislavského úradu práce Ida Želinská. “Najťažšie na tom je to, že tieto systémy sú uzavreté do seba. Je minimalizovaná kontrola.“

    - Reklama -