Koncom minulého týždňa navštívila Prahu kancelárka Merkelová. Aký bol podľa vás dôvod jej návštevy?
Je to kancelárka susedného štátu a je úplne štandardné, že sa navštevujú významní štátnici. Takže to bolo predovšetkým o tom, aby sme si potvrdili nejaké dlhodobé vzťahy, ktoré máme, odvážim sa povedať, predovšetkým pri ekonomickej spolupráci. Bezpochyby pani kancelárka tak, ako to robí všade, mala tiež záujem, aby sa nejakým spôsobom podarilo prelomiť ten nesúhlas Českej republiky s jej migračnou a azylovou politikou, čo pevne verím a dúfam, že sa nestalo.
Zdá sa, že to sa jej naozaj nepodarilo, lebo aj v zahraničnej tlači sa píše, že Merkelovej snahy o zblíženie v otázke utečencov sa ukázali ako nesplniteľná misia…
Každý analytik, a ona ich má podľa mňa okolo seba pomerne veľa a skúsených, musel dopredu vedieť, že to bude nesplnená misia. Ani pán premiér Sobotka si šesť týždňov pred krajskými voľbami nemôže dovoliť možno to, čo by si dovolil niekde inde alebo v inom čase. Takže si myslím, že nemohla odchádzať sklamaná. Musela tušiť, ako to v Českej republike vyzerá. Možno skôr chcela ukázať svojim západným partnerom, že tú snahu mala. Je natoľko skúseným politikom, že musela vedieť, do čoho ide. Trošku ma mrzí, že asi jediný, aspoň čo viem z tlače, kto bol reálne a otvorene schopný povedať, čo si o celej situácii myslí, bol český prezident. Myslím, že je fér rokovať s partnermi na rovinu. A Nemecko je naším partnerom, či sa nám to páči, alebo nie. Mali by sme si aj tie nepríjemné veci vedieť hovoriť na rovinu.
Prezident Zeman povedal, že ak si Nemecko pozvalo nelegálnych migrantov, nemôže formou utečeneckých kvót prenášať zodpovednosť na krajiny, ktoré ich nepozvali. Myslíte si, že kancelárka bude na tieto slová brať ohľad alebo si ďalej “pôjde po svojej línii”?
Myslím si, že kancelárka si pôjde ďalej po svojej línii. Tiež má pred sebou nemecké voľby, ktoré sú síce už o rok, ale sú, samozrejme, oveľa väčšie, než sú tie naše krajské alebo parlamentné. Ide tam o ekonomiku najväčšej krajiny Európskej únie, o to, kto jej bude šéfovať. Takže tam sa tá kampaň už začína. A domnievam sa, že Merkelová nemôže v tejto chvíli poľaviť. Na druhej strane si myslím, že sa pred nami objavuje ďalšia veľmi dôležitá vec a tam by sme mali celkom jasne povedať, ako si to ako Česká republika do budúcnosti predstavujeme, a to je tá spoločná azylová politika, ktorú nemeckí politici pripravujú. Myslím, že to hrozí veľkými nepríjemnosťami pre českú politiku. My máme azylovú politiku nastavenú správne. Ukázalo sa to aj v posledných rokoch. A ja si neželám, aby mi niekto diktoval, aké máme mať pravidlá pre azylovú procedúru či pre prijímanie migrantov. Ale je to otázka, ktorá je v tejto chvíli otvorená. Budeme ju riešiť aj na úrovni Európskeho parlamentu, bude sa riešiť v Európskej rade, v Európskej komisii. A tam by som teraz možno sústredila sily ďaleko viac než na to, že nechceme kvótový systém. Pretože to sa všeobecne vie a koniec koncov, s tým sa nejako počíta. Ale trošku sa bojím, aby cez kvóty, o ktorých neustále hovoríme, sa nám sem pomalým spôsobom nedostala spoločná azylová politika, ktorá by mohla byť obrovskou nepríjemnosťou.
Keď ste hovorili o voľbách v Nemecku, akú vidíte politickú budúcnosť Merkelovej? Vyhrá voľby? A ako myslíte, že sa na ňu bude spomínať napríklad o dvadsať, tridsať rokov?
Nedokážem odhadnúť, ako sa voľby skončia, lebo za ten rok sa toho môže stať naozaj veľa. Európa a celý svet stojí pred radom veľmi dôležitých volieb. Svet sa za ten rok môže úplne obrátiť dolu hlavou. To nie je len o tom, že môže vyhrať Trump v Amerike… Rozhodne si myslím, že nevyhrá súčasný francúzsky prezident, a bude otázka, kto vyhrá, či to budú nacionalisti, alebo to bude niekto z pravicového spektra. Potom je to, samozrejme, aj otázka Nemecka. Takže ako by tie tri najväčšie ekonomiky okolo nás, keď vynechám Rusko, kde tá stabilita v tomto prípade je tak nejako azda zachovaná, čakajú veľké zmeny. Nech už sa voľby skončia akokoľvek, podľa môjho názoru pani kancelárka nemá šancu ich vyhrať takým jasným spôsobom, ako ich vyhrala.
Prečo?
Informácie, ktoré mám z Nemecka od ľudí, ktorí tam žijú, sú trošku iné, než sa predkladajú v našich médiách. Naozaj sa vo svojich mestách začínajú báť. Necítia sa úplne bezpečne, a to môže byť pre Nemecko pomerne fatálne. Pretože tento pocit nezažili, bola to pokojná, bezpečná krajina. Sami si uvedomujú, že to, čo tam prišlo v rámci migračnej krízy, je niečo, s čím si nevedia rady, čo už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú schopní integrovať. A teraz je otázka, ako na to zareagujú a ako sa toho napríklad chopia oponenti pani kancelárky Merkelovej.
Keď sa vrátime k návšteve kancelárky Merkelovej v Prahe, hovorilo sa aj o sankciách voči Rusku. Čo si o nich myslíte?
Sankcie voči Rusku sú od úplného začiatku totálnym nezmyslom. Tvrdila som už pred rokom a pol, že sankcie nikdy medzinárodnej politike nič pozitívne nepriniesli. Vždy, keď boli uvalené, sa nakoniec aj tak muselo zasadnúť k spoločnému stolu, baviť sa a dohovoriť sa, čo ďalej. Pre mňa sú sankcie nepochopiteľné. Navyše vo chvíli, keď potom zisťujete, že sú štáty, ktoré tie sankcie napríklad cez rôznych sprostredkovateľov obchádzajú, si poviete, že vlastne hráme len jedno veľké divadlo. Bohužiaľ, v tomto prípade divadlo, ktoré i českých daňovníkov stojí obrovské prostriedky. Pretože naše firmy sú jednoducho naviazané na ruské trhy a ja si myslím, že je to celkom správne. S tým, čo môže prísť v Európe, s tou neistotou, nestabilitou, s tými krízami, by sme sa ďaleko viac mali zamerať na export na trhy, ktoré nie sú zviazané len s krajinami Európskej únie.
Briti z EÚ vystupujú a v ďalších krajinách ako Holandsko, Rakúsko či Dánsko sa začína hovoriť o tom, že by sa mohlo tiež vystúpiť. Myslíte si, že budú nasledovať ďalšie krajiny? A čo Česká republika?
To je ťažko povedať. Samozrejme, bude veľa záležať na tom, ako sa teraz tí, ktorí vládnu Európskej únii, k tomu postavia. Bohužiaľ, za to obdobie po brexite musím povedať, že sa nezmenilo v Európe vôbec nič. Mám pocit, ako keby brexit ani nenastal. Ako keby si ľudia ďalej žili v nejakej svojej bubline, že je im jedno, čo si myslia občania daných štátov alebo i štátnici. Ak takto chcú ďalej pokračovať ľudia z Európskej komisie, z Európskej rady a tváriť sa, že sa vlastne nič nedeje, samozrejme, môže nastať nielen obrovská vlna vystupovania, ale môže nastať aj fatálny rozpad celého projektu Európskej únie.
Autor: David Hora
