Pokiaľ má Európa pretrvať, musia Európania túto paradigmu podľa Duhana zavrhnúť. „Európe nehrozí násilná islamizácia, ale skôr to, že sa jej postupne podvolí,“ napísal.
Duhan si následne všíma zloženie migrantov, ktorí v roku 2015 dorazili do Európy. Ich presný počet podľa neho nikto nepozná, ale odhaduje sa, že ich bolo viac ako milión z Blízkeho východu a Afriky. Zhruba 60 percent vraj tvorili dospelí muži, 17 percent dospelé ženy a zvyšok deti. Nevyvážený počet pohlaví potom podľa prieskumov vedie k nestabilite a sociálnym problémom.
Duhan uvádza, že aj napriek tomu, že by sme mali tých, ktorí nezískali azyl, vyhostiť, prax je odlišná. „Mnoho európskych krajín má s vyhosťovaním problémy, a to v dôsledku laxného postoja úradov, obáv zo škandalizácie NGO alebo odmietania migrantov ich domovskými štátmi. Väčšina európskych krajín neobmedzuje slobodu žiadateľov o azyl, a preto nad nimi stráca kontrolu – nemeckým úradom sa ,stratili‘ desaťtisíce migrantov,“ podotýka. Zmieňuje sa aj o nebezpečenstve radikalizácie a terorizmu. „Islamský terorizmus a migrácia sú síce dva odlišné fenomény, ale ich čiastočné prepojenie sa nedá ignorovať,“ uviedol.
Kde bola predvídavosť?
„Realita vyvrátila aj tvrdenie, že hranice nemôžeme uzavrieť natoľko, aby migranti neprichádzali. Išlo skôr o politické želanie a cieľ. Najprv totiž Maďarsko odklonilo migračnú vlnu zo svojho územia, po čom nasledovalo postupné uzavretie balkánskej trasy, podporené dohodou EÚ s Tureckom. Pokiaľ teda existuje vôľa a ochota hranice brániť, príchod imigrantov sa dá kontrolovať,“ poznamenal Duhan. A pýta sa, prečo veľká časť európskych politických elít vývoj migračnej krízy nepredvídala a prečo proti nemu včas nezasiahla, či prečo ho dokonca podporovala.
„Migračná kríza ukázala zásadný problém – odtrhnutosť a nekompetentnosť značnej časti európskych elít. Ich podstatou je, že sa líšia od zvyšku populácie, pričom nejaké sa vytvoria v každej spoločnosti a politickom systéme – ich perspektíva bude vždy trochu odlišná,“ píše. Problémom európskych elít je totiž skutočnosť, že prestali byť európskymi.
Ich odtrhnutosť presahuje materiálnu a hodnotovú odlišnosť, je civilizačná. „Keď niekto neverí v špecifickosť a jedinečnosť národných kultúr a európskej civilizácie, ktorá tvorí ich základ, nemá záujem túto jedinečnosť zachovávať. Keď verí, že Európu definujú iba texty ústavných listín, deklarácie ľudských práv a že spoločnosť sa dá riadiť technokraticky, potom môže podľahnúť ilúzii, že ľudia odlišnej kultúrnej tradície a iných zvykov sa ľahko prispôsobia bez toho, aby zmenili charakter spoločností, do ktorých prišli,“ dodáva.
Kríza identity
Namiesto obhajoby záujmov vlastného spoločenstva a stotožnenia sa s európskou civilizáciou však podľa Duhana európske elity ponúkajú politickú korektnosť, morálne velikášstvo a politiku založenú na čistote úmyslu, nie na zvažovaní jej dosahov. A to za cenu toho, že ignorujú bezpečnostné, ekonomické a sociálne riziká spojené s migráciou, názor väčšiny, integračné problémy s predchádzajúcimi imigrantmi či ich potomkami a vlastné a európske predpisy. „A to len preto, aby nepoškodili svoj obraz hrdinov humanity a vyhli sa obvineniu zo xenofóbie,“ uvádza s tým, že abstraktná ľudskosť je pre nich dôležitejšia ako konkrétne spoločenstvo európskych národov.
„Migračná kríza zrejme najviac odhalila krízu európskej identity. Ideológia multikulturalizmu a antidiskriminácie prenikla do európskeho uvažovania natoľko, že Európa nie je schopná sa definovať inak ako vo vágnych termínoch otvorenosti a tolerancie. Európania často nedokážu povedať, že ich spôsob života je lepší a že ho treba zachovať, z čoho vyplýva diskriminácia,“ uzavrel Duhan so slovami, že Európa musí zostať Európou, nie že sa má rozomlieť na nepoznanie.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
