Nie je nič výnimočné, keď sa mladé Európanky z ničoho nič rozhodnú zamávať pohodliu svojich domovov a vyskúšať si na vlastnej koži pohostinnosť zaprášenej Sýrie či Iraku a „pikantnosť“ teroristickej kuchyne.
Môj vysnívaný terorista
Azi Ahmedová patrí medzi prvé ženy, ktoré sa dostali do britských Špeciálnych vzdušných síl (SAS), vyskúšala si aj rolu političky a v súčasnosti sa angažuje ako publicistka. V jednom zo svojich najčerstvejších textov poukazuje na silu sociálnych sietí a problematiku radikalizácie mládeže, konkrétne mladých moslimiek.
„Dnešné tínedžerky sa na sociálnych sieťach rozprávajú s džihádistami a títo ich hrdinovia im hovoria, aké sú krásne, a posielajú im ich vlastné fotky. Je to toxické, návykové a celé to je ako z ich tínedžerských snov,“ píše Ahmedová v článku pre The Independent. Publicistka vysvetľuje, že časy sa menia a menia sa aj sny tínedžeriek.
Vezmeš si ma?
Ak sa v minulosti do pubertálnych fantázií dostali fiktívne postavy z romantických kníh či filmov, tak v súčasnosti je to niekto, kto im vie hovoriť z duše, chápe ich a rozumie ich mindrákom. A niekým takým môže pokojne byť aj islamista. Stačí mu na to len prístup na internet a niekoľko kúzelných slovíčok. No pre mladú moslimku izolovanú od svojej kultúry žijúcu napríklad v Británii či inej európskej krajine to je ten „pravý bojovník“.
„Takíto bojovníci hovoria dievčatám čokoľvek, čo chcú počuť. Hovoria im, že ich chcú, potrebujú a plánujú sa s nimi oženiť,“ vysvetľuje Ahmedová. Podľa nej títo virtuálni predátori útočia na to, čo dievčatá najviac trápi, a podčiarkujú, že majú na viac ako len na dennú rutinu, ktorú zažívajú. Práve pomocou chatov na sociálnych sieťach sa môže zrodiť potenciálny plán úteku tínedžerky z pohodlia domova napríklad do bašty teroristov Rakky.
Džihádistické Joany
„Fenomén džihadistické Joany je novou vlnou radikalizácie udierajúcej na Západ,“ píše Ahmedová. Podľa nej sa táto problematika vzmáha a prípadov mladých tínedžeriek, ktorých srdcia si cez internet získali mladí islamisti, stúpa. Dodáva, že o tejto téme sa v médiách toľko nepíše. Dôvodom sú rodičia, ktorí sa niečím podobným veľmi chváliť nechcú, keďže často zo zlyhania obviňujú samých seba.
Publicistka a bývalá členka britskej armády podčiarkuje, že sny tínedžeriek sa často nezhodujú s realitou. Aj keď sa im tento riskantný výlet podarí splniť až do úspešného konca, so svojimi vysnívanými „bojovníkmi“ a s potenciálnymi budúcimi manželmi sa často ani nestretnú. Mladým dievčatám v prvých mesiacoch vstupu na teroristické územie islamisti nedôverujú a autority ich nechávajú vo svojich bytoch a neskôr ich pustia von len v sprievode stráží a oblečené v hidžábe či nikábe.
Ďalšou kapitolou samou osebe je hrozba „sexuálneho džihádu“. Dievčatám často hrozí, že sa dostanú do područia rôznych wahhábistických skupín, kde budú musieť praktikovať sexuálne služby. „V Británii to voláme únos, zneužitie alebo znásilnenie,“ píše Britka vo svojom texte.
Keď sa aj samotné tínedžerky na vlastnej koži presvedčia, že život medzi teroristami nie je to pravé orechové a realita sa nezhoduje s ich pubescentnými fantáziami, vrátiť sa domov je naozaj ťažké. Ak sa aj dostanú z područia islamistov, ich domovské štáty im často ukážu červenú. Vláda sa totižto logicky nepozerá na ľudí, ktorí išli bojovať do Sýrie či Iraku, cez ružové okuliare. „Ale ony tam nešli za bojom, išli tam za láskou,“ poznamenáva Ahmedová.
Ako zastaviť internetovú radikalizáciu?
„A ako zastaviť tento vzmáhajúci sa trend?“ pýta sa autorka článku. Ak chce Európa predísť ďalšej vlne radikalizácie, musia sa politici, imámovia, komunitní lídri a rodičia zaoberať touto problematikou a otvorene hovoriť o sexualite a problémoch, ktoré ich v tomto krehkom a rizikovom veku najviac ťažia.
„To najhoršie, čo môžeme urobiť, je len sedieť a nič nepovedať. Táto online radikalizačná sila zatiaľ rastie. Zatlačme túto silu späť a začnime o tom hovoriť,“ radí Ahmedová. Treba len poznamenať, že mediálne známych prípadov, keď sa mladé dievčatá zahľadeli do islamistov, je niekoľko a pre tínedžerky sa v mnohých prípadoch skončili veľmi zle.
Tínedžerky v zovretí teroristov
Známy je aj príbeh mladých Rakúšaniek, ktoré sa za svojimi vysnívanými princmi vydali až do sýrskej Rakky, samozvanej bašty Islamského štátu. Tam ich džihádisti využili na propagáciu svojej ideológie a keď sa jedna z nich pokúsila o útek, ubili ju na smrť.
Trend naivných tínedžeriek verbovaných teroristami dopĺňa aj trio neplnoletých pubertiačok, ktoré sa vydali do Sýrie. Britky, ktoré chceli vymeniť pohodlný život v Londýne za drsné podmienky v Islamskom štáte, mali len 15 a 16 rokov. Išlo o Shaminu Begumovú, Kadizu Sultanovú a Amiru Abasovú, ktoré navštevovali prestížnu školu v Británii. Šokujúce bolo aj to, že tieto mladé dievčatá sa bez väčšieho povšimnutia dostali samy z londýnskeho letiska až do Istanbulu.
Tragický je aj príbeh Austrálčanky Amiry Karroumovej, ktorá sa tiež rozhodla odísť do pazúrov IS. Mladá žena zomrela po boku svojho manžela. Podľa rodiny bola Amira normálne dievča, ktoré sa rado chodilo zabávať so svojimi priateľmi. Všetko sa však zmenilo, keď odišla v roku 2011 do Sydney a spolu so svojou sestrou sa stali zarytými moslimkami a nosili hidžáb. V roku 2013 sa vydala za islamského extrémistu Tylera Perryho. Amira sa vybrala za ním do Sýrie, kde umreli bok po boku.
