Politici milujú svetlá reflektorov, radi vyslovujú veľkohubé prejavy, ako všetko držia pevne v rukách, lenže je to akosi v rozpore s realitou. Už najmenej rok varujú bezpečnostní experti pred neustálym prílevom potenciálnych vrahov do Európy, či už to sú atentátnici napojení na Islamský štát, zločinci svojou profesiou, alebo ľudia vyšinutí, lenže toto takmer žiadny politik nebral a neberie vážne.
Politik napokon nezohľadňuje nikdy nič, čo nezodpovedá jeho politickému programu. To je totiž to najmúdrejšie, čo v kresťanskom aj nekresťanskom svete existuje. Politický program je nad zákonmi, nad sedliacky rozum, nad spravodlivosť a pravdu. A pretože sa v politických programoch strán, ktoré si za vlajkovú loď zvolili tzv. európske hodnoty, objavila chvályhodná snaha pomáhať trpiacim, stali sa imigranti politickým požehnaním politikov.
Iste, mohli by pomáhať aj vlastným trpiacim a potrebným, ale to si médiá toľko nevšímajú. Politik nežije budúcnosťou, on chce byť videný, chce sa usmievať, chce, aby ho ostatní potľapkávali po chrbte.
Politici tľapkajú po chrbte neziskovky, ktoré živia tučné dotácie
Túto službu im ochotne robia neziskové organizácie ochrancov európskych hodnôt a ľudských práv, aktivisti, ktorých politici platia. Prečo by ich nepotľapkávali po chrbte, keď sú za to politici živí prostredníctvom tučných dotácií, grantov a rôznych ´kulišárien´, ktorými sa ´odkláňajú´ naše dane.
A tak existuje dvojaký meter. Zoberme si anonymných utečencov. Vrátane tajnej služby sa snažia zistiť, ako môže byť pre nás nebezpečný, zatiaľ čo ľudskoprávne organizácie nad rovnakým človekom jasajú, lebo môžu pod svoje krídla privinúť ďalšieho trpiaceho. A ak toho trpiaceho nechcú pod svoje krídla privinúť iní, zasypú ich urážkami a obvineniam zo xenofóbie.
V poslednom čase sa u nás rozšírila dojemná hlúposť označovať každého, kto neobhajuje imigrantov a tzv. európske hodnoty prídomkom Putinov agent. Vznikla dokonca nezisková aktivita, ktorá zostavuje zoznamy Putinových agentov, pravdepodobne preto, aby sme ich vo vhodnej chvíli demokraticky zavesili na lucerny. Každý, kto preloží steblo cez cestu imigrantom, je nepriateľ.
Namiesto dojemných obrázkov detí migrantov hanebné médiá ukazujú zabitých
Lenže nálada sa všeobecne mení. Podľa ochrancov ľudských práv je zjavne potrebné obraz migrantov vylepšiť, v poslednom čase sú tam machule! Dojemné príbehy a obrázky mamičiek s deťmi v náručí už nestačia, hanebné médiá stále častejšie ukazujú obrázky mŕtvych, zabitých vrahov, ktorí prišli požiadať o azyl alebo tu síce žijú legitímne, ale sú to radikálni moslimovia. Komentáre nie sú korektné, ako kedysi bývali, stále častejšie sa v nich objavujú surové fakty, čo rozhodne nemôžu ľudskoprávne organizácie nechať bez povšimnutia. Predpokladám, že v najbližšom čase vystúpiia s teóriou, že atentátnici nie sú vo svojej podstate vysídlenci a moslimovia, ale sú to ľudia duševne chorí alebo Putinovi agenti, ktorých sem hanebný moskovský cár poslal, aby spochybnili naše krásne európske hodnoty.
Musíme sa zomknúť, ako radí francúzsky prezident Hollande, nesmieme sa nechať zastrašiť a mali by sme ďalej chodiť tam, kam sme boli zvyknutí chodievať, a ak nás tam niekto zabije, položili sme hrdinsky svoj život na oltár európskych hodnôt. Sme zomknutí a nezľakneme sa! Nemecká kancelárka Merkelová s oneskorením dodá, že je jej strašne ľúto ľudských obetí, ale „my to dokážeme” (už radšej ani nehovorí čo, uvažovanie tejto dámy je pre mňa absolútne nečitateľné).
Kto zastaví masaker Európanov? Politici neberú ohľad na vlastný ľud
Európski lídri a im posluhujúci aktivisti budú do omrzenia papagájiť, že mnohí z tých, ktorí sem prišli, našu pomoc potrebujú, aj keď je stále zrejmejšie, že slovo „potrebujú“ je vhodnejšie nahradiť výrazom „chcú“ alebo dokonca ešte presnejšie „vynucujú“. Elementárny princíp ochrany vlastného ľudu (čo je základná charakteristika pre vznik a existenciu štátu) nahradil politický princíp pomáhať inému ľudu, nech to stojí, čo to stojí. Pomáhať bez ohľadu na životy vlastného ľudu, bez ohľadu na jeho ekonomické zdroje, bez ohľadu na jeho názor, bez ohľadu na budúcnosť jeho detí, to sú pravdepodobne tie pomyselné európske hodnoty (nikto ich totiž nikdy presne nedefinoval, ak si odmyslíme ideologické chýry).
Pomätenosť sa šíri a ak analyzujeme opakované frázy európskych lídrov, tak vlastne hovoria, že je lepšie, aby sme zomierali my, než aby sme ublížili im. Skutočnosť postavená na hlavu, lebo nemá logiku. To, čo som tu napísal, je síce možno trochu expresívne, lenže stále mám pred očami krv nevinných ľudí, mierumilovných a proti útočníkom úplne bezbranných. Ale aj keď je moja úvaha expresívna, je logická. Vychádza z dedukcie danej faktami a udalosťami posledného roka, ale obzvlášť posledných týždňov. Kto zastaví vrahov, ktorí masakrujú Európanov?
Akýkoľvek budúci krok k riešeniu teraz už bude bolieť nás aj imigrantov
A ako do toho celkového obrazu zapadajú stále rastúce výdavky na tajné služby, ktoré stále a zjavne zbytočne varujú pred nebezpečenstvom? U väčšiny vrahov posledných dní sa objavuje suchá poznámka, že „boli polícii dobre známi”. Čo si pod tým máme predstaviť? Bezpečnostné zložky vedia, že onen človek môže niekoho zabiť, ale nemajú právomoci zakročiť? Musíme počkať, kým naozaj zabije? Politické elity dovolia, aby medzi nami chodili ľudia, ktorí nás môžu kedykoľvek napadnúť? To platí nielen o imigrantoch, ale aj ľuďoch duševne vyšinutých (ako ukazuje smutný prípad, ktorý sa nedávno stal v Prahe). Jediné, čo politici vymysleli (a je to príznačné), je obmedziť nosenie zbraní. V posledných dňoch sa však smrtiacimi zbraňami stal automobil, sekera, mačeta, nôž. Takže to skutočne môže skončiť tým, že odovzdáme aj valčeky na rezance, ako nedávno napísal nadnesene jeden známy novinár.
Politická korektnosť a naivné vyhlásenia ľudskoprávnych organizácií platia dnes v Bruseli (a, bohužiaľ, aj na mnohých miestach v Prahe) viac ako varovanie tajných služieb, psychiatrov a bezpečnostných expertov. Zmyslom politiky nie je niečo urobiť, zvlášť ak by to bolo bolestné a politik by tým ohrozil svoju korektnú kariéru, ale tárať. Hrozí nám obrovské nebezpečenstvo, nielen zo strany potenciálnych vrahov, ktorí sa voľne medzi nami pohybujú, ale aj zo strany našich politikov, ktorí nechápu, že by mali počúvať odborníkov, tým myslím tých skutočných, nie aktivistických ideológov a fanatikov. Sme v situácii, ako by sme leteli v lietadle, ktorého pilotom sú úplní amatéri. Jediná záchrana je nájsť nových, zodpovedných a nebojácnych pilotov.
Súčasnú situáciu už nemožno bezbolestne riešiť. Akýkoľvek budúci krok bude bolieť nás i migrantov. Vďaka hlúposti zašli veci príliš ďaleko. Tak to je ale v histórii vždy, ak sa panovník opája vlastnou múdrosťou, no v skutočnosti sa správa ako namyslený hlupák. Boh s nami!
