„Z produkcie niektorých alarmistických médií a čítania komentárov na sociálnych sieťach môžeme nadobudnúť dojem, že sa Európa po otrasnom masakri vo francúzskom meste Nice ocitla vo vojnovom stave s islamským svetom,“ pozastavuje sa Veselý a spomína si na útok v Bavorsku či pobodané ženy v hotelovom rezorte vo Francúzsku. „Majú snáď tieto zločiny spoločného menovateľa v islamskom fundamentalizme alebo je realita trochu komplikovanejšia?“ pýta sa.
„Zatiaľ čo útoky v redakcii Charlie Hebdo a besnenie na rôznych miestach Paríža ešte toho istého roku možno klasifikovať ako teroristické činy inšpirované islamským fundamentalizmom, nedávnej tragédii z Nice typické rysy džihádistického útoku, naopak, chýbajú,“ domnieva sa Veselý. Podľa neho nie je možné brať na zreteľ údajných útočníkov výkrik Alláhu akbar ani prihlásenie sa Daeša k útoku. Všíma si aj incident v Bavorsku.
„Útočník Rijád sa vo svojej videospovedi označil za vojaka Daeša a v dome jeho pestúnov bola nájdená ručne zhotovená vlajka tohto teroristického kultu. Podľa vyjadrenia experta na terorizmus Rolfa Tophovena išlo o obyčajného mladého muža, ktorý sa zrejme veľmi rýchlo zradikalizoval, pravdepodobne bol frustrovaný, žil v beznádeji, a preto ľahko podľahol online propagande Daeša,“ povedal. A rovnako tak vraj nemal s islamským fundamentalizmom nič spoločné útok nožom na štyri Francúzky v alpskom letovisku Colombe na juhu Francúzska.
Individuálne
„Nemôžeme si, prirodzene, nahovárať, že islamistický terorizmus nie je žiadnym problémom, avšak je nutné posudzovať každý útok, ktorého sa dopúšťajú starousadlíci, migranti či utečenci moslimskej viery, individuálne, bez toho, aby sme volali po kolektívnej vine. Tieto násilné trestné činy je potrebné náležite vyšetriť a páchateľa po práve potrestať, opäť ale individuálne,“ povedal s tým, že nemožno zo zločinu viniť en bloc migráciu a utečencov.
„Nemôžeme, samozrejme, predpokladať, že sa napríklad francúzski moslimovia, ktorých je päť miliónov, nebudú dopúšťať násilnej trestnej činnosti, či už je motivovaná náboženstvom, neutešenou sociálnou situáciou, osobnými problémami či kombináciou týchto a ďalších faktorov. To isté nemožno očakávať od milióna nemeckých utečencov, ktorí sa často nachádzajú v bezútešnej situácii. Výsada páchať kriminálnu činnosť, pochopiteľne, nepatrí iba nemoslimom,“ zmienil sa Veselý.
IRA a ETA
Spomína tiež na 70. až 90. roky minulého storočia, keď bola Európa sužovaná stovkami teroristických činov Írskej republikánskej armády či baskických separatistov z ETA.
„Uvážme tiež, že moslimovia na Blízkom východe sú, počnúc 11. septembrom 2001, vystavení globálnej kampani vedenej Spojenými štátmi s asistenciou ich spojencov, ktoré si mohli vyžiadať až dva milióny ľudských životov, a to len v Iraku, Afganistane a Pakistane,“ spomína. Všíma si tiež to, že v týchto dňoch americké lietadlá usmrtili takmer 60 civilistov v sýrskom meste Manbi bez toho, by bol tento akt štátneho terorizmu silne medializovaný ako každý útok moslimov na Západe. „Pri teroristických útokoch v Bagdade na začiatku júna tohto roka bolo za jediný deň zabitých viac ľudí ako vo Francúzsku, počnúc masakrom v redakcii Charlie Hebdo až po masovú vraždu v Nice; tu opäť prelievali krv obyčajní moslimovia, ktorí sú primárnymi obeťami fanatikov z Daeša,“ tvrdí.
V prvej línii civilisti
Záverom udáva, že aj keď nie je možné brať hrozbu džihádistického terorizmu v Európe na ľahkú váhu, mali by sme mať na pamäti, že v prvej línii sú v drvivej miere životy bežných moslimov. Tie navyše sužujú katastrofálne dôsledky západných intervencií.
„Vyvarujme sa predovšetkým vyvolávania nebezpečného konceptu kolektívnej viny pri hodnotení násilných činov spáchaných v Európe či v Spojených štátoch moslimami, pretože táto stratégia môže viesť k tragickému dejinnému déjà vu,“ uzavrel.
Pôvodný text TU.
