“Už zase sa tu vraždí, ľudia majú stále väčší strach. Začínam stále vážnejšie premýšľať, že sa vrátim domov. Zase nový útok, zase nové obete. Francúzsko už nie je bezpečnou krajinou,” hovorí Petra Ogeová, ktorá je v Paríži cvičiteľkou jogy a učí tanec, ale stále častejšie jazdí na rodnú Moravu. Správa o zabíjaní v juhofrancúzskom meste Nice pre ňu vraj bola ďalšia výstraha, že by v krajine galského kohúta nemala zostávať.
Návrat pod Buchlov
Vo štvrtok tam totiž Francúz tuniského pôvodu Mohamed Bouhlela narazil nákladiakom do ľudí a zanechal za sebou 84 mŕtvych a sto zranených. “Je to ešte veľmi čerstvé, uvidíme,” dodáva Ogeová, ktorá má za manžela Francúza a v Paríži, teraz už aj na Morave, organizuje takzvané Ženské kruhy. Na nich by účastníčky tancom mali dôjsť k uvoľneniu tela i mysle.
Narodila sa neďaleko hradu Buchlov, najvýraznejšej dominanty moravského Slovácka. Žila v Chicagu, Londýne a dnes už šiesty rok býva v meste nad Seinou. Tam tiež vyštudovala psychológiu na Univerzite Paris René Descartes.
“Bývame hneď za Bataclanom. Manžel počul všetku streľbu. V noci mi volal. Mala som strach. Myslím si, že sa to môže opakovať. Budeme sa snažiť žiť,” povedala Parlamentným listom po vlaňajších teroristických útokoch v Paríži. Vtedy bola práve v Česku ako aj teraz. Väčšiu časť roka však pôsobí vo Francúzsku a pohár jej trpezlivosti vraj začína pomaly pretekať.
Spokojný v Taizé
“Počul som, čo sa stalo v Nice. To je hrôza, ten útočník opäť posunul prah brutality. Zase tým o kus prekonal moje obavy z radikálov,” podotkol dobrovoľník Petr Pijáček, ktorý v súčasnosti žije v burgudskej dedine Taizé, kde je kresťanské ekumenické spoločenstvo kláštorného typu založené v roku 1940. “Ekumenizmus je kresťanský smer uvažovania, ktorý radí, aby sme sa preniesli cez staré malicherné sváry, spolupracovali a vnímali všetkých ako členov jednej ľudskej rodiny,” vysvetľuje mladík z Vlčnova, ktorý študoval sociálne vedy v Hradci Králové a Brne.
Mesiac pôsobil ako dobrovoľník v utečeneckej komunite “Džungľa” v prístavnom meste Calais, ale teraz sa opäť vrátil do centra duchovného života a čaká na ďalšiu misiu. Modlia sa k Bohu a ako sám hovorí, nemá presný cieľ, hľadá zmysel života. Je s tým ale spokojný, nič sa nesmie uponáhľať. Aj v Taizé sa však objavili náznaky, že je Francúzsko v stave ohrozenia. Miestnu komunitu začali strážiť ozbrojení vojaci, aby bola v bezpečí. Pijáček k tomu však dodáva: “Žiadny bezprostredný strach necítim. Len je mi ľúto mamy, tá ho má za mňa!”
- Reklama -
