Steinmeier nedávno napísal esej Nová svetová rola Nemecka, v ktorej je podľa Techaua všetko potrebné na pochopenie súčasných nemeckých nálad, pochybností a diskusií o morálke, ktoré sprevádzajú každú diskusiu o zahraničnej politike.
„Steinmeier správne opisuje, akú dlhú cestu Nemecko v zahraničnej politike prešlo,” píše Techau a spomína jeho zapojenie do rokovaní pri iránskej jadrovej dohode, vojenské angažmán v Kosove a Afganistane či pevné vedenie eurozóny a zvládanie utečeneckej krízy.
„Nemecko nechcelo túto svoju novú rolu, neexistujú žiadne zahraničnopolitické ambície, ktoré by Berlín do tejto úlohy dohnali,” tvrdí Techau o Steinmeierovom texte. „Má pravdu,” konštatuje s tým, že Nemecko má vlastné problémy, ktoré však v novej úlohe nestíha správne riešiť.
Neotrasené Nemecko?
Lenže nie každý Nemecku verí, že krajina nemá žiadne vyššie ciele a ambície. Niektorí dokonca vnímajú tento nedostatok ako pokus o zbavenie sa zodpovednosti či ako „známku nevyriešeného nemeckého ega tvárou v tvár moci a sile, stavebným materiálom zahraničnej politiky”. Neubehlo veľa času od chvíle, keď sa krajina „dopustila genocídy a morálnej samovraždy zároveň”, ako popisuje Techau udalosti medzi rokmi 1933 až 1945. A z toho sa súčasné Nemecko ešte nedokázalo otriasť a namiesto toho bolo opäť vrhnuté do centra diania.
Steinmeierova esej podľa Techaua tancuje okolo nezodpovedaných otázok, nech sa týkajú vzťahu Ruska a Nemecka či bezpečnosti Európy, ktorá sa stala závislou od USA ako svojho jediného ochrancu, dotýka sa aj úlohy Nemecka ako vojenskej sily aj otázky poriadku, ktorý chce Nemecko v Európe presadiť. Neposkytuje však žiadne odpovede, lebo, skrátka, nie sú.
„Nemecká armáda je stále drasticky podfinancovaná aj napriek ľahkému navýšeniu výdavkov. Nemecko núti NATO, aby nazvalo svoje cvičenie v Poľsku poľským cvičením, aby sa tak predišlo provokácii Ruska, aj keď je to práve Rusko, kto provokuje,” píše Techau a dodáva, že Steinmeier odkazuje svojím miernym prístupom voči Rusku na “ostpolitik”, ktorá však skôr fungovala práve preto, že Nemecko malo silnú armádu a nebola postavená len na “dobrých úmysloch”.
„Nemecký prístup k použitiu sily zostáva naďalej skúškou vyspelosti jeho zahraničnej politiky bez ohľadu na to, ako unavené týmto argumentom sú berlínske elity,” tvrdí Techau a dodáva, že by si mal Steinmeier uvedomiť skutočnosť nazývať veci pravými menami a nevyhýbať sa pravde, že armáda je skrátka nutnosť. Bez nej totiž Európa ani Nemecko bezpečné nebudú.
Celý text TU.
