V Číne nazvali starí mudrci túto energiu chi, v indickej joge je známa pod menom prana. V západnej kultúre ju formuloval Einstein svojou známou rovnicou E = m.c.c.
V tejto forme ju potom mohla akceptovať aj oficiálna veda, ktorá verí len tomu a na to, čo je možné vyjadriť číslami, vzorcami a rovnicami.
Einstein vyjadril matematicky to, čo ázijskí filozofi a mystici hlásali už tisícročia, a síce to, že všetko čo na tomto svete vnímame, je len energiou v rozličných jej formách. Podľa Einsteinovej rovnice hmota nie je ničím iným ako zhustená alebo zrazená energia.
V tomto zmysle sa táto energia manifestuje aj vo forme nášho mozgu, keď sa zhmotní podľa stavebného plánu genetického kódu, z ktorého sa rodí nový človek.
Druhý predpoklad tvrdí, že všetky rozdiely medzi objektami a všetky rôznorodé kozmické procesy a fenomény, ktoré vnímame našimi zmyslami, sú len výsledkom prúdeni chi alebo prany a či Einsteinovho E a preto nie sú absolútne, ale len zdanlivé.
Znamenitý fyzik a taoista a znalec ázijských filozofií, Fritjof Capra – mimochodom rodák z Viedne – opisuje tieto súvislosti veľmi fascinujúcim a názorným spôsobom vo svojej knihe Tao fyziky. V nej prízvukuje, že celý kozmos sa nachádza v neustálom pohybe a aktivite. Capra hovorí o akomsi kozmickom tanci všetkého so všetkým a že to VŠETKO je vo svojej podstate len JEDNÝM a tým istým.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
