Šéf vládnucej poľskej strany Kaczynski v pondelok položil kvety k pamätníku obetí volyňského masakru vo Varšave, čím si uctil pamiatku 73. výročia od čias, keď k incidentu došlo. Spolu s ním sa ceremoniálu zúčastnila aj predsedníčka poľskej vlády Beata Szydlová a niekoľko ďalších významných politických činiteľov.
„Nikdy nesmieme dopustiť to, aby tento zločin namierený proti Poliakom alebo akejkoľvek inej skupine bol zabudnutý, relativizovaný alebo popisovaný inak ako genocída,“ uviedol Kaczynski.
Kaczynski však nezabudol ani na Ukrajincov, ktorí v tom čase prišli o život. Spomenul, že „veľmi veľa Ukrajincov, ‚ktorí v týchto strašných časoch' Poliakov bránili, za svoju statočnosť zaplatilo životom. Na to nezabudneme a vzdávame im hold“, ako cituje politikove slová poľský server Parlamentarny.pl.
Kaczynski poľským médiám pripomenul, že sa v piatok pri pomníku zastavil aj ukrajinský prezident Porošenko, ktorý do Varšavy prišiel, aby sa zúčastnil samitu NATO.
Prišla aj Savčenková
Porošenko si takisto na mieste uctil pamiatku poľských obetí. Ukrajinský prezident do Varšavy však neprišiel sám, ale so sprievodom ukrajinskej poslankyne Nadi Savčenkovej.
K historickému incidentu sa vyjadril aj poľský podpredseda Mateusz Morawiecki, ktorý zodpovedal otázky novinárov na tlačovej konferencii v meste Rypin. „Išlo skutočne o hrozný zločin genocídy a práve tak by sa o incidente malo aj hovoriť,“ zmienil sa.
„Nemôžeme budovať vzájomné vzťahy s Ukrajinou na základe poloprávd o tak mimoriadne brutálnom a hroznom zločine proti Poliakom z Volyne. Pritom nešlo len o Volyň, rovnaké zverstvá boli na Poliakoch páchané v Podolí a iných častiach bývalého poľského východu,“ dodal podpredseda poľskej vlády.
Morawiecki zdôraznil, že „na lži budovať vzájomné vzťahy nie je možné“. „Počas 25 rokov od vyhlásenia slobodného Poľska sme boli zrejme až príliš tolerantní. Nebolo počuť náš silný hlas. Možno aj z toho dôvodu sa oficiálne uniformy ukrajinskej armády i rôznych jednotiek na Ukrajine až nápadne podobajú uniformám banderovcov,“ zmienil politik.
„Niečo také je s ohľadom na obete tejto tragédie absolútne neprijateľné. Tie obete sa musia obracať v hroboch pri pohľade na takéto správanie. Domnievam sa, že pre dobro našich vzájomných poľsko-ukrajinských vzťahov je potrebné jasne uviesť veci na pravú mieru, išlo o skutočne veľmi tragický incident,“ dodal. „Až na takom pravdivom základe môžeme budovať naše vzťahy,“ uzavrel.
Za volyňský masaker sa označujú masové vraždy páchané najmä na príslušníkoch poľskej menšiny od februára 1943 do februára 1944 zo strany ukrajinských nacionalistov na vtedy nacistami okupovanom poľskom území. Teraz je táto oblasť už súčasťou Ukrajiny. Podľa odhadov prišlo vtedy o život 50- až 100-tisíc Poliakov. Okrem Poliakov sa ukrajinskí nacionalisti pri etnickej čistke Volyne zamerali aj na príslušníkov iných národov vrátane niektorých Čechov žijúcich v tejto oblasti.
Rezolúcia o Národnom dni pamiatky obetí genocídy
Deň pred samotnou Kaczynského návštevou varšavského pamätníka poľský senát prijal rezolúciu, ktorá ustanovuje 11. júl Národným dňom pamiatky obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami na obyvateľoch 2. poľskej republiky. Zákon bude musieť ešte prejsť dolnou komorou parlamentu a musí ho podpísať prezident.
V reakcii na tento krok poľskej vlády námestník hlavy Komisie pre zahraničné vzťahy Najvyššej rady Ukrajiny Borys Tarasyuk vyhlásil, že ide o prvý prípad toho, keď „poľský parlament schválil protiukrajinskú rezolúciu takého typu“.
Tarasyuk takisto spomenul, že jeho parlamentná skupina venujúca sa vzťahom s Poľskom urobila všetko možné preto, aby spomenutá rezolúcia schválená nebola. „V nadchádzajúcom týždni najvyššej rade odovzdáme návrh na oficiálne vyhlásenie vzťahujúce sa k tejto rezolúcii,“ uviedol.
Na návrh nového poľského zákona už reagovali ukrajinskí historici, ktorí zverejnili zhruba 380 dokumentov, ktoré zachytávajú ozbrojené boje medzi poľskými a ukrajinskými nacionalistami v období od roku 1942 do roku 1947.
„Krutosť vzájomnej konfrontácie, pokusy o vyjednávanie medzi rôznymi skupinami, a dokonca aj náznaky spolupráce – všetko je v ukrajinských zdrojoch zachytené,“ uvádza sa v správe Inštitútu národnej pamäti Ukrajiny.
Poľskí vedci klasifikujú volyňský masaker ako genocídu a etnickú čistku, v rámci ktorej prišlo o život 100- až 130-tisíc ľudí.
Ukrajinskí bádatelia tento incident naopak vnímajú ako produkt vojny medzi ukrajinskými nacionalistami a poľskou armádou, do ktorej sa, bohužiaľ, zaplietli aj civilisti z niektorých oblastí postihnutých vojnou. Ukrajina mala údajne prísť o 10- až 20-tisíc ľudí.
