Jedným z riešení má byť návrh na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, o ktorom budú poslanci Európskeho parlamentu hlasovať už tento týždeň v Štrasburgu. Ide o rozšírenie agentúry Frontex, ktorá vznikla v roku 2004 s cieľom prispievať k ochrane vonkajších hraníc prostredníctvom koordinácie hraničných a pobrežných stráží jednotlivých členských štátov.
“Agentúra Frontex v minulosti narážala na obmedzené personálne a finančné kapacity, ale aj na nedostatočné právomoci. V súlade s novým znením nariadenia bude mať rozšírený mandát. Napríklad okrem práce v teréne budú jej pracovníci pôsobiť aj v členských štátoch, kde budú monitorovať a hodnotiť, ako sú členské štáty pripravené ochrániť vonkajšie hranice Európskej únie. Je totiž dôležité, aby sme dokázali krízam skôr predchádzať, než ich potom narýchlo hasiť. Verím, že nová Európska pohraničná a pobrežná stráž bude v tomto zmysle nielen reálnym prínosom, ale aj dobrým príkladom zmysluplnosti existencie Európskej únie,” hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).
V súvislosti s utečeneckou krízou sa agentúra Frontex dostala do povedomia najmä vďaka záchranným operáciám na mori, a to operácií Triton na pobreží Talianska a operácií Poseidon vo východnom Stredozemí. Agentúra mala taktiež pomáhať s registráciou migrantov v hotspotoch najmä na gréckom a talianskom pobreží.
Účasť členských štátov a ich špecialistov na aktivitách Frontexu však bola iba dobrovoľná, a nepostačovala na vykrytie potrieb spojených s bezprecedentným počtom migrantov. Nie celkom jasné boli aj podmienky za akých mohli pracovníci agentúry v jednotlivých členských štátoch pôsobiť.
Podľa nového znenia nariadenia bude každý členský štát vrátane Slovenska prispievať istým počtom pracovníkov, čo však ale neznamená, že pohraničná a pobrežná stráž nahradí povinnosti členských štátov pri ochrane vonkajších hraníc. Stráž zasiahne iba v prípade, že členský štát nebude ochranu svojich hraníc zvládať vo vlastnej réžii, a to na základe rozhodnutia Rady, teda všetkých členských štátov EÚ.
“V tejto časti prešiel pôvodný návrh Európskej komisie významnými zmenami. Zatiaľ čo Komisia chcela dať pobrežnej a pohraničnej stráži možnosť zasiahnuť aj bez súhlasu dotknutého členského štátu, toto opatrenie do znenia konečného textu nakoniec neprešlo. Členský štát bude môcť o asistenciu nielen sám požiadať, ale v prípade, že o nej rozhodne bez jeho žiadosti Rada, bude môcť takúto asistenciu odmietnuť.
V takejto situácii však budú mať susediace štáty možnosť obnoviť kontroly na spoločných hraniciach na obdobie šiestich mesiacov. Ide o významnú zmenu v prospech zachovania suverenity členských štátov, na ktorú sme v rámci politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov od začiatku poukazovali,” vysvetľuje europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).
Nemenej dôležitou úlohou agentúry bude aj asistencia pri návratových operáciách, čiže pri návrate neúspešných žiadateľov o azyl. Návraty by mala uľahčiť aj nová legislatíva o Európskom cestovnom doklade. Ide o doklad, ktorý je neúspešným žiadateľom o azyl vydávaný za účelom ich návratu do krajiny pôvodu. Tento doklad však v terajšej podobe nebol tretími krajinami uznávaný najmä kvôli chýbajúcim bezpečnostným prvkom. Nová legislatíva má preto odstrániť nedostatky a zvýšiť šancu na hladký priebeh návratových operácií.
Europoslankyňa Jana Žitňanská víta nielen samotné kompromisné znenie, na ktorom sa zhodla Komisia, vlády 28-tich členských štátov a Európsky parlament, ale aj rýchlosť s akou to zvládli.
“Veľkým plusom nového nariadenia je, že sa dokázalo dostať od fázy návrhu Európskej komisie až do záverečného hlasovania v pléne Európskeho parlamentu za veľmi krátku dobu – iba za takmer šesť mesiacov. To jasne ilustruje ako veľmi dobre si všetky zúčastnené strany uvedomujú, že pokiaľ si chceme zachovať jeden z najvýznamnejších úspechov Európskej únie – voľný pohyb osôb v rámci vnútorných hraníc – musíme na riešeniach súčasných výziev pracovať rýchlo a konštruktívne,” poznamenáva europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA) na záver.
Návrh nariadenia o Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol Európskou komisiou predstavený v decembri 2015 ako jedno z opatrení Európskej migračnej agendy. Podľa kompromisného textu prijatého európskymi inštitúciami v júni 2016 bude výsledkom rozšírená agentúra Frontex. Tá bude okrem svojich stálych zamestnancov, ktorých počet sa zdvojnásobí, disponovať aj operatívcami z členských štátov, ktorých budú musieť členské štáty agentúre poskytnúť do troch dní od adresovania žiadosti na ich vyslanie. Sídlo agentúry zostane naďalej v poľskej Varšave.
