Spojené štáty prehodnocujú svoju zahraničnú politiku. Dosluhujúci prezident Barack Obama dal v minulosti najavo, že sa Spojené štáty odteraz v Európe toľko angažovať nebudú a namiesto toho sa viac sústredia na svoje záujmy v Ázii. Aj keď sa to európskym politikom príliš nepáčilo, veľa s tým urobiť nemohli. Situácia sa zmenila s vypuknutím konfliktu na Ukrajine, Spojené štáty však na Áziu nezabúdajú a svoj vplyv v Juhočínskom mori si chcú zachovať.
“V tomto okamihu je na misii šesť z desiatich amerických lietadlových lodí, z toho dve v Tichom oceáne. Pred niekoľkými týždňami bol vytvorený námorný zväzok dvoch lietadlových lodí – Ronalda Reagana, ktorá tvorí jadro 7. flotily, a Johna Stennisa. Každá tvorí základ údernej skupiny, do ktorej patria bojové lode, krížniky, ponorky a ďalší námorno-vojenský sprievod. Plavia sa Východočínským a Juhočínskym morom, podľa posledných správ sú vo filipínskom mori – teda v západnom Pacifiku. Oficiálne zdôvodnenie na stránkach US Navy hovorí, že cieľom je ukázať schopnosť USA riadiť toto mohutné spojenie dvoch úderných skupín. Myslím, že v súčasnej chvíli neexistuje vo svete väčšia koncentrácia konvenčných síl, než je tento námorný zväzok,” konštatuje politológ Krejčí.
Nový front?
Takáto koncentrácia sily má svoj dôvod. Oblasťou totiž putuje ropa zo Stredného východu do Číny, Japonska, Južnej Kórey aj Austrálie. Opačným smerom mieri tovar. Spojené štáty preto nechcú prísť o kontrolu nad obchodnými trasami. “V porovnaní s inými ohniskami, ako sú Sýria či Ukrajina, nie je konfrontácia najvýznamnejších mocností sprostredkovaná – je do značnej miery priama…,” dopĺňa politológ pre První zprávy.
Je tu však ešte jeden dôvod, prečo sa oplatí starostlivo sledovať dianie v Ázii. Blíži sa rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu o verdikte vo veci nárokov Filipín na niektoré ostrovy v Juhočínskom mori. Nároky vznáša aj Čína a ďalšie štáty. Spojené štáty sa v spore angažujú a dovolávajú sa medzinárodného dohovoru, zatiaľ čo Čína preferuje skôr bilaterálne rokovania. Za pozornosť podľa Krejčího stojí, že sa USA dovolávajú zmluvy, ktorú samy nepodpísali, zatiaľ čo Čína áno.
Politológ dúfa v kompromisné riešenie, podľa ktorého by ostrovy síce zostali čínske, prírodné bohatstvo by sa však využívalo spoločne.
