Na úvod sa Pojar vyjadril k teroristickému útoku na letisku v Istanbule. „Ani turecká strana si pravdepodobne nie je istá, či to bol Islamský štát. Môžu to byť Kurdi alebo niektorá z kurdských skupín, ktoré tiež v poslednom roku uskutočnili niekoľko útokov. Môže to byť tiež nejaká odnož al-Káidy, ktorá o sebe chce dať vedieť, že nielen Islamský štát útočí za hranicami, ktoré ovláda. Ale variant útoku Islamského štátu je veľmi pravdepodobný,“ zhrnul Pojar.
Žiadne miesto na svete nie je podľa hosťa absolútne bezpečné, ale možno urobiť viac vecí pre to, aby sa riziká čo najvýraznejšie znížili. Je dobré napr. roztiahnuť fronty na letiskách, tak aby sa nikde príliš nehromadili ľudia. Čím väčší zhluk osôb je, tým je to príťažlivejšie pre teroristov. Je dôležité pracovať aj s kontrolami ešte dlho pred letiskom.
Pojar má tiež za to, že delenie sa o všetky informácie medzi štátmi EÚ v nejakom masívnom meradle nemá zmysel. „Ja som presvedčený o tom, že tá najužšia spolupráca môže fungovať len medzi dvoma štátmi. Je dobré, samozrejme, sa o niektoré informácie deliť, ale všetko musí fungovať na princípe need to know, čiže informácie majú mať len tí ľudia, ktorí ich naozaj potrebujú,“ zdôraznil. Čím viac ľudí má konkrétne informácie, tým väčšie je riziko, že sa táto informácia dostane aj k nepriateľom.
Pozícia Turecka je zložitá
Hosť tiež pripomenul, že Turecko môžeme chápať ako spojenca, ale do istej miery aj ako hrozbu. Turecko sa síce stretáva s terorizmom, ale veľa Turkov sa môže hlásiť k myšlienkam teroristov. Mnoho tureckých občanov môže byť využitých v teroristických útokoch.
„Koniec koncov Turecko na svojom území hostí aj teroristickú organizáciu Hamas… Turecko môže byť naším spojencom, ale nesmieme si nahovárať, že sú naše záujmy rovnaké,“ varoval Pojar. Vzájomná výmena informácií s Tureckom je možná, a dokonca potrebná, ale to neznamená, že medzi oboma partnermi existuje absolútna dôvera. Musíme s Tureckom nejako vychádzať, musíme vedieť, čo chceme. Len tak si môžeme povedať, čo sme za to ochotní Turecku dať. Nikdy to nebude tak, že Turecko z dohôd nezíska nič. Nemalo by dôvod na takéto dohody pristupovať. „A dosť často náš problém je, že nevieme, čo chceme, a tým sme ťahaní požiadavkami druhých,“ povzdychol si Pojar.
Navyše dohoda s Tureckom o utečencoch je dôležitá, ale nie je „všespásna“. „Tá dohoda je dôležitá, ale nemali by sme všetko postaviť na dohode EÚ – Turecko… My musíme posilňovať vlastné hranice, musíme ctiť túto dohodu a musíme robiť všemožné ďalšie kroky, ak to s tou bezpečnosťou myslíme úplne vážne,“ pokračoval v popise situácie analytik. „Turecko musí vedieť, že túto dohodu o bezvízovom styku nemôže v budúcnosti zneužívať,“ konštatoval ďalej Pojar. Ak by sa to dialo, táto dohoda musí byť okamžite zrušená.
Turecko sa musí porátať s kurdským separatizmom, čo je v tejto chvíli najväčší problém Ankary. „Islamský štát nie je pre Erdogana tou najväčšou hrozbou,“ zmienil Pojar meno tureckého prezidenta. Možno ho vraj dokonca počítať medzi predstaviteľa jednej z odnoží Moslimského bratstva. „On vystupuje ako obhajca sunnitov, takže z národnostného hľadiska sú najväčším problémom Kurdi a z náboženského hľadiska sú to šiíti,“ povedal Pojar.
Keďže radikáli ISIS sami seba počítajú medzi sunnitských moslimov, rozhodne nemožno povedať, že by to boli najväčší nepriatelia Erdogana.
