Aká atmosféra dnes podľa vás panuje vo Veľkej Británii? Chce viac ľudí z Európskej únie vystúpiť alebo je to naopak, ako to vy sama cítite?
Atmosféra, ktorá práve teraz u nás v Británii panuje, je veľmi vzrušená. Prakticky na každého dolieha vážnosť a dôležitosť referenda. Politici, ktorí po celý čas kampane nešetrili vyhrážkami a desivými scenármi, vytvorili určitý tlak, čo bude mať vplyv na konečné rozhodovanie. Sama som prekvapená z toho, že existujú stále jedinci, ktorí nevedia, ako budú hlasovať. Odvolávajú sa na nejasné informácie, nedostatočné fakty a hovoria o tom, že nedostali ani žiadne záruky, či už budú voliť IN, alebo OUT. Títo ľudia sa nakoniec budú riadiť len svojím inštinktom, takže to bude v každom prípade prekvapenie.
Výskumy verejnej mienky zverejnené v novinách nemajú až taký význam, pretože každý sa zameriava na inú časť populácie, a môžu sa teda odlišovať. Je zaujímavé, že sa Sun priklonil na stranu Brexitu, pretože vždy bol považovaný za konzervatívne noviny a akéhosi sluhu premiéra Camerona. Každopádne v tejto chvíli sa zdá, že sily sú vyrovnané. Či bude dnešok Dňom nezávislosti, ako povedal bývalý primátor Londýna Boris Johnson, alebo bude potvrdením, že sme silnejší s EÚ, sa ukáže práve dnes.
Má veľký vplyv na rozhodovanie Britov a širokej verejnosti vražda poslankyne Jo Coxovej? A ako si to ľudia vo Veľkej Británii vlastne vysvetľujú?
Vražda Jo Coxovej bol hrozný čin, ktorý sa stal v tom najnevhodnejšom čase. Nemožno konať inak, než ho odsúdiť, avšak zároveň nemožno povedať, že mal čisto politický motív. Korene tejto tragédie môžeme hľadať v nedostatočnej psychiatrickej starostlivosti, v ktorej útočník bol už takmer 20 rokov. Vedelo sa o jeho psychickom stave, vedelo sa, že sa zaujímal o výrobu zbraní. Taktiež sa mohla zabezpečiť aj policajná ochrana Jo Coxovej. Verejné mítingy, zvlášť také vyhrotené, nesú vždy určité riziko. Navyše už pred tromi mesiacmi dostávala Jo výhražné e-maily. Domnievam sa, že agresor Tommy Mair nešiel útočiť priamo na ňu, obeťou sa mohol stať ktokoľvek iný, kto sa akcie zúčastnil.
Pripúšťam, že určité percento ľudí tým môže byť ovplyvnené. Briti sa budú ale skôr rozhodovať podľa svojich osobných záujmov. Teda podľa toho, aký by to mohlo mať konkrétny vplyv na ich rodinu či podnikanie.
Aké sú tie hlavné argumenty bežných Britov pre vystúpenie z EÚ? Čo im najviac prekáža?
Hlavné dôvody pre vystúpenie z Únie sú pomerne špecifické. Ľudia chcú späť svoju osobitú britskú identitu. A chcú tiež predovšetkým získať kontrolu nad počtom imigrantov prúdiacich na ostrovy. Nie je veľa tých, ktorí vystupujú razantne proti imigrácii, len treba mať pod kontrolou počet ľudí prichádzajúcich do krajiny. Tie čísla momentálne prevyšujú všetky predpovede, čo uznala aj vláda. S nekontrolovaným prílevom utečencov do krajiny sa môže zvýšiť riziko infiltrácie ľudí, ktorí prichádzajú s extrémistickými úmyslami. Veľký počet takýchto nových obyvateľov vytvára aj tlak na všetky služby. Ľudia sa sťažujú na nedostatok miest v školách, v niektorých regiónoch ich chýba až 50-tisíc. Zvyšujú sa čakacie lehoty u lekárov, minimálna lehota je týždeň, na pohotovosti niekedy až 12 hodín bez ohľadu na charakter zranenia. Sú problémy získať bývanie a tiež prácu.
Existujú aj témy, ktoré zostali nezodpovedané vládou obom táborom. Veľa sa hovorilo o tom, koľko libier denne odchádza na účet EÚ a koľko sa dostáva späť. Tie čísla sa výrazne líšili, avšak z prieskumu našej The Office for National Statistic vyplýva, že deficit medzi výdavkami a príjmami sa od začiatku roka 2016 zvýšil a teraz je to 23,9 miliardy libier.
Ďalšou problémovou témou pre IN kampaň bolo prijatie Turecka do eurozóny. Premiér David Cameron utešoval, že sa to nestane, pretože Turecko musí splniť 35 podmienok na prijatie a od roku 1997 splnilo iba jednu. V posledných týždňoch však vyšlo najavo, že EÚ už teraz posiela peniaze na prípravu a „hladké“ prijatie Turecka do EÚ a tiež sľubuje, že ich občanom bude udelené vízum ešte pred prijatím do spoločenstva. Ani veto jednotlivých krajín v tomto prípade nepomôže…
Ktoré pádne argumenty naopak zaznievajú pre to, aby Anglicko v Európskej únii zostalo?
Sú to najmä ekonomická stabilita, zabezpečenie pracovných príležitostí, udržanie niektorých priemyselných odvetví a zotrvanie v jednotnom trhu. Tiež sa zdôrazňuje, že ak Británia bude voliť OUT, stratí „stoličku pri stole“ a nebude mať možnosť podieľať sa na rozhodovaní v rámci Európy. Politici hovoria o kroku do neznáma, o nestabilite, o prepade ekonomiky. Ďalej o úbytku financií v štátnom rozpočte a nižšom počte obchodných príležitostí. V podstate počujeme veľké slová opakujúce sa v každom monológu jednotlivých politikov, ktorí si želajú zotrvanie v Európskej únii.
Musím tiež, bohužiaľ, konštatovať, že sme boli svedkami mnohých nefér obvinení na adresu ľudí prikláňajúcich sa k Brexitu. Často sa používali slová ako rasizmus, xenofóbia a bolo im vyčítané, že podnecujú neznášanlivosť, rozširujú lži a desia verejnosť.
Obeťami takýchto verbálnych útokov boli predovšetkým politici Nigel Farage, Boris Johnson, Michael Gove. Ustáli ale všetky invektívy so vztýčenou hlavou, pretože na kampani nestavajú svoju kariéru. Snažia sa len ukázať negatíva vedenia tzv. superštátu a jeho nevýhody pre nás v každodennom živote aj pre britskú ekonomiku a právo.
Podľa niektorých českých politikov majú v tejto súvislosti bežným Britom dosť prekážať aj prisťahovalci z východu (Poliaci, Slováci, Česi atď.), ktorí tam vraj majú často poberať len sociálne dávky. Je to pravda alebo ide o nepodložené fámy?
Zvlášť zamestnanci si často zanadávajú na konkurenciu ľudí prichádzajúcich z východu, hovoria, že im berú prácu. Avšak zamestnávatelia si ich veľmi chvália, pretože je to pre nich jednak lacnejšia pracovná sila a sú navyše pracovití, dôslední, dochvíľni a nesťažujú sa. Česi, Poliaci a Slováci sú tiež obľúbení pre svoj priateľský prístup k ľuďom.
Aká atmosféra vládla v britských domácnostiach a na ulici?
Organizovalo sa množstvo miestnych stretnutí, mítingov a debát v médiách. V podstate sa nehovorí o ničom inom. Debaty sú dosť vyostrené. Ľudia si stoja za svojím OUT alebo za svojím IN a ťažko prijímajú iné názory. Je to osobné presvedčenie každého človeka a, bohužiaľ, občas vídam, že odlišný názor má vplyv na vzťahy medzi ľuďmi, dokonca aj na vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.
Píše sa o tom v britských médiách, aký názor zastáva kráľovská rodina? Anglická kráľovná vraj predniesla vetu, že by chcela poznať dôvody, prečo v EÚ zotrvávať. Je to vôbec pravda?
Kráľovná viedla konverzáciu pri súkromnej večeri s priateľmi a skutočne sa spýtala, či by jej mohli povedať aspoň tri dôvody, prečo zotrvať v EÚ. V jej prítomnosti sa často vedú podobné rozhovory, avšak ona nenaznačuje svoje osobné názory ani preferencie. Kráľovná zostáva politicky neutrálna a verejne sa k politickým záležitostiam nevyjadruje. Ak sa dozvieme, že predniesla nejaký politicky ladený výrok, väčšinou je už mnohokrát účelovo prekrútený. V tomto prípade sa rozhodol jej hovorca celú vec nekomentovať.
