Hrozila medzinárodná blamáž. Takto sa koaličníci netrestajú, hovorí analytik a svoje dostali aj od Šebeja

Opoziční poslanci strany SaS a hnutia OĽaNO, okrem niektorých výnimiek, bojkotovali podľa Františka Šebeja hlasovanie o pristúpení Čiernej Hory k Severoatlantickej aliancii. Pre úspešné dosiahnutie dohody musia tento krok schváliť parlamenty všetkých členských krajín NATO, a to ešte pred samitom, ktorý bude vo Varšave koncom júla. Na Slovensku prešiel len tak, tak. Za prijatie zdvihlo ruku 78 poslancov, čo je len tesná nadpolovičná väčšina. O tesné prijatie sa postarala opozícia. 

 

František Šebej zo strany Most-Híd pripomína, že podľa zápisu hlasovali za prijatie návrhu len siedmi poslanci opozície. Menovite Peter Osuský, Ondrej Dostál, Ján Budaj, Viera Dubačová, Jozef Viskupič, Miroslav Beblavý a Simona Petrík. 

Väčšina poslancov opozičných strán OĽaNO a SaS síce bola v parlamente, ale pred hlasovaním vytiahli na protest svoje hlasovacie karty, čím boli na hlasovaní de facto neprítomní. Členovia Ľudovej strany Naše Slovensko boli proti tak, ako deklarovali a všetci poslanci za Kollárovu stranu Sme rodina sa hlasovania zdržali. 

 

Podľa Šebeja je neprítomnosť na hlasovaní „to isté, ako keby hlasovali s Kotlebom proti a hra na schovávačku s hlasovacími kartami je infantilná“. Poslanec Mostu tvrdí, že s výnimkou siedmich menovaných opozičných poslancov nemajú naše záväzky v NATO vo zvyšku opozície zrejme nijakú podporu. 

Analytik Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Jaroslav Naď pre ParlamentnéListy.sk uviedol, že podľa neho si opozícia uvedomila, že koalícia nemá dostatočný počet hlasov v sále pri hlasovaní o rozširovaní Severoatlantickej aliancie. „Rozhodla sa využiť tú situáciu a neprezentovať sa v rokovacej sále, čím chceli vládnej koalícii dokázať, že keď nebudú chodiť v dostatočnom počte na rokovanie, tak nebudú schvaľované ich návrhy,“ povedal nám Naď. 

 

V prípade hlasovania o otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie o ďalšiu krajinu považuje analytik za „veľmi nezodpovedný krok, ktorý by bol možno pochopiteľný pri nejakých vnútropolitických diskusiách alebo vládnych návrhoch“. 

 

Naď pre PL.sk zdôraznil, že ak by hlasovanie neprešlo, ďalšie by sa pravdepodobne mohlo konať až na nasledujúcej schôdzi. „Tým pádom by vážne hrozilo, že prezident SR by šiel na ďalší samit Aliancie vo Varšave so správou, že Slovenská republika neodhlasovala rozšírenie NATO o Čiernu Horu,“ dodal.

Nad krokom väčšiny opozičných poslancov krúti hlavou aj europoslanec Ivan Štefanec. „Jedna vec sú domáce spory a druhá základné bezpečnostné a politické záujmy Slovenska. Robert Kaliňák musí zo svojej funkcie odstúpiť, ale vytiahnutím hlasovacej karty bez ďalšieho vysvetlenia sa títo poslanci prakticky zaradili do jedného názorového šíku s extrémistami,“ uviedol Štefanec s tým, že takéto signály by nemali pokračovať počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. 

 

Podľa šéfa rezortu slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka bola práve zahraničná politika vždy témou, v ktorej sa stierali rozdiely medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Minister preto nepovažoval za potrebné propagovať návrh na prijatie Čiernej Hory do NATO. „Prišlo mi to ako podceňovanie poslancov parlamentu, akoby som ich mal ja obiehať a prosiť, aby zahlasovali za niečo, čo je tak evidentné a samozrejmé,“ povedal Lajčák.