Zvrátený pohľad na realitu. K nám ich jednoducho nepúšťať. Primár psychológie bez vytáčok o moslimoch vo svetle masakru v USA

    0
    Ilustračné foto: moslimské deti (Autor: SITA)

    Už je to skutočne obohraná pesnička, ale aj po masakri v orlandskom gay klube sa v mainstreamových médiách hovorí o tom, že tento čin nemal nič spoločné s islamom ani samotnými moslimami. To isté potom tvrdia aj politici. Pritom Mateen preukázateľne bol moslimom…

    Nielenže bol moslimom, pred svojím činom sa predsa prihlásil k IS. Snaha spochybňovať spojitosť s učením islamu je už naozaj koloritom. Zaujímavé je vyjadrenie jeho otca. Uviedol, že svojho syna zažil rozčúleného, keď pred niekoľkými mesiacmi videl v Miami dvoch bozkávajúcich sa mužov. To podľa otca mohlo mať vplyv na jeho akciu. Náboženstvo s tým podľa neho vraj nemalo nič spoločné. Pikantné je aj toto: podľa CBS News je otec Seddique Mir Matten dobre známy svojimi antiamerickými postojmi a je ideologickým podporovateľom afganského Talibanu. Otec vyhlásil: Boh stresce tých, ktorí sú zapojení do homosexuality“ a: Toto nie je problém, ktorým by sa ľudia mali zaoberať.“ Trochu to možno vlieva svetlo do prostredia, v ktorom Omar Mateen vyrastal.

    Americké médiá zistili, že svoje homofóbne a rasistické názory dával vždy otvorene najavo. Potvrdil to jeden z jeho bývalých kolegov, ktorý poukazoval na to, že aj napriek jeho sťažnostiam s tým vedenie spoločnosti nič neurobilo. Vraj hlavne preto, že bol Mateen moslim. Akoby prekážal len rasizmus zo strany príslušníkov väčšinovej spoločnosti…

    Sú to výsledky politickej korektnosti a zvráteného pohľadu na realitu u mnohých takzvaných politických elít. Táto pozitívna diskriminácia musí viesť každú spoločnosť do smutných koncov. Problém je, či tá či oná spoločnosť má schopnosť identifikovať bod, z ktorého už niet návratu. To, či v americkej spoločnosti je ešte zachovaný sebaregeneračný potenciál, asi ukáže voľba prezidenta.

    Očakávaná je tiež reakcia amerického prezidenta Obamu, ktorý v prvom rade upozorňuje na údajne až príliš ľahkú dostupnosť zbraní. Možno očakávať, že demokrati zneužijú masaker nevinných ľudí pre svoju snahu presadiť reštriktívnejší zákon v oblasti zbraní. Odporcovia tohto zákona zase tvrdia, že keby bolo zbraní viac, masakru sa dalo predísť…

    Jeho reakcia je – ako mnoho ostatných – na smiech aj na zaplakanie. Sú to prázdne gestá pre spoločnosť. Obama musí vedieť, že zmeniť ústavou garantované práva v súčasnosti nemožno. A zdôvodňovať to snahou o lepšiu kontrolu nad vlastníkmi zbraní – to dôverne poznáme v týchto dňoch v celej EÚ. Takáto kontrola je úplne nezmyselná, pokiaľ však nechcete v spoločnosti zaviesť totalitu… A keď sme pri tom – Mateen bol preverený dvakrát, dokonca prostredníctvom FBI – a nič. Vlastnil služobnú zbraň, čo s tým má spoločné snaha o väčší dohľad nad obyvateľstvom? U politikov tohto typu je za tým vždy skrytá snaha o vytvorenie poslušného, manipulovateľného stáda. Tak to im zrejme nevyjde.

    Ľudskoprávni aktivisti považujú súčasných moslimov aj homosexuálov za azda najviac utláčanú menšinu v západnej spoločnosti. Nie je to trocha bizarný postoj s ohľadom na skutočnosť, že v moslimských krajinách hrozí homosexuálom smrť či väzenie, zatiaľ čo na Západe im hrozí iba to, že si nebudú môcť adoptovať dieťa?

    Tieto tvrdenia majú rovnakého menovateľa podobne ako aj v iných oblastiach: nevyvrátiteľné presvedčenie, že svet by mal fungovať podľa ich predstáv, bytostnú snahu vnútiť svoj názor ostatným, najlepšie cestou štátom nariadených opatrení. Celkovo tieto postoje zrejme vychádzajú z neschopnosti vidieť svet taký, aký je, z viery vo vlastnú výnimočnosť a vznešenosť svojich myšlienok.

    Podľa tvrdých sadzieb trestov za homosexualitu v moslimských krajinách je zrejmé, že nenávisť voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou je priamo spojená s islamom. Prečo je podľa vášho názoru fakticky nemožné pre súčasné mediálne a politické elity túto skutočnosť priznať?

    Súvisí to s predchádzajúcim. Ak si vytvoríte nejakú vieru, presvedčenie, silný postoj, a praktický život túto filozofiu spochybňuje, je pre mnoho ľudí neprijateľné si to priznať. Mnohým politikom by sa zrútil svet. Nemusí ísť len o politikov, aj pre mnohých vedcov môže byť veľmi traumatizujúce, keď prax nepreverí udržateľnosť ich hypotézy, ktorú roky skúmali. Mnoho príkladov je napríklad u klimatológov. A majme na pamäti – mediálne aj politické elity sú len ľudia. Výber politikov v súčasnom systéme neprebieha väčšinou na základe výberu tých najlepších podľa presvedčenia voličov. Volič iba pri volebnej urne potvrdí, že daná skupina jednotlivcov má právo vybrať spomedzi tých, ktorí tejto skupine najlepšie vyhovujú. Ak nie sú priame voľby do všetkých kategórií zákonodarnej aj výkonnej moci (dnes hádam len s výnimkou Senátu), kde je záruka kvality? Väčšinou je najväčšia zásluha takto zvolených politikov dlhodobá poslušnosť v rámci danej strany. No a tieto elity si potom nedokážu priznať úplne zrejmé veci. To je len časť problému. Ak by elita, ktorá sa neosvedčí, bola odvolateľná rozumne nastaveným mechanizmom (mám na mysli všeľudové hlasovanie), bola by po ruke rýchlejšia a zmysluplná náprava. Ale to je iná téma, odbočil som.

    Moslimovia sú v rámci politickej korektnosti rozlišovaní na umiernených a radikálnych. Nie je však v mnohých prípadoch onen umiernený moslim len predstupeň onoho radikála? Často sa predsa môžeme dočítať, že do istého bodu bol moslimský atentátnik obyčajný človek, ktorý chodil do práce, zdravil sa so susedmi a pil alkohol.

    Myslím si, že toto rozlíšenie je úplne zbytočné. To by predpokladalo, že sa nájde nejaký vzorec, metodika, postup, ktorý bude spoľahlivo rozlišovať medzi týmito skupinami. To však nie je možné. Najlepšia metodika je v tomto prípade život sám. Ak sa stane výrazne často (trúfam si tvrdiť, že štatisticky výrazne často), že človek, ktorý sa javil ako dobrý, sa zrazu sa ukáže ako zlý, hľadáme nejaké vysvetlenie. Zatiaľ asi nepoznáme lepšie zdôvodnenie, než že tá brutálna filozofia je nejakým spôsobom v psychike takých ľudí zakotvená. Ešte mi napadá porovnanie – kedysi sa uvádzalo, že idea komunizmu je správna, len niektorí jednotlivci tieto myšlienky zle praktizujú.

    Donald Trump znovu zopakoval svoju tézu, že by Spojené štáty nemali na svoju pôdu vpúšťať moslimov. Problém však je, že Mateen sa narodil v New Yorku. Logicky by teda mohol padnúť aj návrh na zákaz samotného islamu. Advokátka Klára Samková ho nakoniec nedávno prirovnávala k nacizmu a komunizmu…

    Rozlišujme riešenie u nás a na Západe. Či už USA, alebo západná Európa, kde moslimov žijú milióny, v podstate nemajú žiadne dobré vyhliadky riešenia. Tieto štáty sa časom budú musieť pod ťarchou situácie pretaviť povedzme v štáty typu Izraela. Do tohto bodu, kým Západ nájde účinné riešenie, však moslimskí teroristi pozabíjajú možno ešte veľa ľudí. Druhou alternatívou pre tieto štáty je ustupovanie islamskej ideológii a v konečnej fáze premena v islamské krajiny.

    Riešenie pre ČR je iné, oveľa jednoduchšie. Nám v podstate stačí sem nikoho z rizikových krajín nepúšťať. Označenie islamu ako nebezpečnej ideológie môže pomôcť vytypovať tie krajiny, z ktorých k nám nesmie nikto preniknúť bez povolenia. Domnievam sa, že pri využití tohto postupu pochopia existujúci miestni moslimovia veľmi rýchlo, o čo Čechom ide, a prispôsobia sa. Teda nám v podstate stačí kontrolovať svoje hranice. Čo sa týka Kláry Samkovej, nezaoberajme sa tým, či je Klára Samková extrémistka, pýtajme sa, v čom má Klára Samková pravdu a v čom môže Českej republike svojím odvážnym názorom pomôcť.

    Vy ste psychológ s viac ako tridsaťročnou praxou, takže ste sa iste stretli so stovkami prípadov duševne narušených jedincov. Je podľa vás možné považovať niekoho, kto verí v očividne homofóbnu ideológiu islamu, len za blázna?

    Tak s týmto zásadne nesúhlasím. Ľudia so psychickou chorobou sú v drvivej väčšine obete svoje choroby, nie príčinou zla. Ak niekto koná zlo v mene náboženstva, vie veľmi dobre, čo robí. Horšie je už len to, že moslimom celkom samozrejme ich náboženstvo umožňuje presunúť zodpovednosť za svoje činy na ich boha. Čiže vo vlastných očiach aj v očiach spoluveriacich sú bez viny. To je veľmi deformujúce pre psychiku každého človeka. Nemožno zo seba beztrestne snímať vinu. Tým v nás spoľahlivo mizne človečenstvo.

    Majú vôbec spoločnosti, kde žijú už teraz stovky tisíc alebo milióny moslimov, nejakú šancu zabrániť tomu, aby podobné časované moslimské bomby ďalej vybuchovali?

    Rozobral som to už vyššie, som presvedčený, že veľa šancí nemajú. Každé radikálnejšie, hoci zmysluplné riešenie začne narážať na problém – buď my, alebo oni. Z toho vznikajú občianskej vojny.

    autor: Josef Povrazník

    - Reklama -