„Donald Trump bol prirovnaný k fašistom, tak ako Vladimir Putin a celá rada demagógov a pravicových tlčhubov v Európe,“ píše Buruma na webe Project Syndicate. Pridáva ešte príklad novozvoleného filipínskeho prezidenta Rodriga („Kata“) Duterteho, ktorý je známy svojou nulovou toleranciou ku kriminalite a je údajne zodpovedný za smrť mnohých drogových dílerov, pašerákov a ďalších zločincov.
„Problém s termínmi ako ,fašizmus' alebo ,nacista' je v tom, že ich neznalí ľudia používali tak často a v toľkých situáciách, že už dávno stratili akýkoľvek skutočný význam,“ tvrdí Buruma s tým, že spoločne s nimi sa rozviazala politická debata aj historická pamäť. „Keď republikán porovná americké dane z nehnuteľností s holokaustom, ako urobil jeden kandidát do Senátu v roku 2014, je masové vraždenie Židov také zľahčované, až stratí význam.“
Čo nás odvádza od skutočných problémov a nebezpečenstva. Hoci zatiaľ nikto zo súčasných úspešných pravicových populistov nie je naozaj fašista, aj napriek tomu, že to mnohí tvrdia, každý z nich pomaly prispieva k ďalšiemu vypuknutiu verejnej diskusie.
„V súčasnej politickej prehnanosti sa objavujú ozveny našej najtemnejšej histórie, ktoré by niekoľko desiatok rokov späť odsunuli politikov, ktorí sa k nim znížia, na pokraj spoločnosti. Rozdúchavanie nenávisti voči menšinám, brojenie proti tlači, búrenie davov proti intelektuálom, finančníkom a komukoľvek, kto hovorí viac ako jedným jazykom, nič z toho nebolo súčasťou politického mainstreamu, pretože dostatok ľudí chápalo nebezpečenstvo, ktoré predstavujú,“ vysvetlil Buruma a dodal, že dnešní demagógovia úplne ignorujú základy toho, „čo posmešne nazývajú politickou korektnosťou“.
Celý text nájdete v angličtine TU.
Ich kritika súčasného systému je však čiastočne oprávnená, pretože existuje veľa problémov od fungovania Európskej únie či medzinárodných finančných inštitúcií cez migráciu po rastúcu ekonomickú nerovnováhu, ktoré súčasný politický mainstream nie je schopný či ochotný riešiť. „Ale keď dnešní populisti začnú viniť elity, nech už je to ktokoľvek, a nepopulárne etniká či náboženské menšiny z týchto neduhov, znejú až nepríjemne podobne ako nepriatelia liberálnej demokracie v tridsiatych rokoch.“
Základom ich rétoriky je totiž „zrada“ a spolupatričnosť s tými, ktorí boli zradení systémom, kultúrou, politikmi, zradcami, ľuďmi s iným názorom, elitami. A pokračuje to kontrolou médií, zjednotením súhlasných davov, pretože všetci vedia, ako to je. „Politici a ich propagátori, ktorí takto konajú, možno nie sú fašisti, ale rozhodne tak hovoria,“ píše Buruma s tým, že fašistov bolo už veľa, pochádzali z rôznych pomerov a mali pre svoje konanie rôzne dôvody. To možno dnešným populistom nedochádza, z niektorých sa však pomaly fašisti stávajú.
„Slová a nápady majú následky. Dnešní populistickí vodcovia by ešte nemali byť porovnávaní s vražednými diktátormi nedávnej minulosti. Ale tým, že využívajú rovnaké ľudové emócie, prispievajú k jedovatej atmosfére, ktorá by opäť mohla vyústiť do otvoreného politického násilia,“ zhŕňa akademik.
- Reklama -
