Petro Porošenko, ktorý pred dvoma rokmi dokázal zvíťaziť vo voľbách už po prvom kole, a ktorý mohol počítať s podporou 55 % voličov, o svoju popularitu rapídne prichádza. Konkrétne sú Ukrajinci nespokojní s tým, že vojenský konflikt na Ukrajine stále prebieha, politické reformy sa príliš vlečú a životná úroveň väčšinovej populácie je skôr na poklese. Na druhej strane samotný Porošenko rozhodne nestráca; za posledný rok výrazne navýšil zisky svojich firiem, ktoré napriek svojim predvolebným sľubom nepredal.
Porošenko sa dostal k moci v čase, keď sa konflikt na Donbase začal ešte len naplno rozbiehať. Z toho dôvodu pri svojej prezidentskej kampani nezabúdal zdôrazniť, že jednou z jeho priorít je konflikt čo najskôr ukončiť.
Podľa názoru bývalého riaditeľa informačného oddelenia ministerstva zahraničia Ukrajiny Olega Vološina Porošenko však nevyvinul na medzinárodnej úrovni dostatočné úsilie, aby sa pokúsil konflikt upokojiť. „Ak sa bavíme o štátnej bezpečnosti, potom je úplne evidentné, že Porošenkova medzinárodná politika nie je žiadnym úspechom. Žiadnu záruku vlastného bezpečia nemáme, naopak čo vidíme, je pretrvávajúci konflikt na ukrajinskom území. Hoci sa konflikt podarilo ľahko upokojiť, problém sa nevyriešil,” vysvetľuje Vološin.
Z druhej strany riaditeľ ukrajinského Inštitútu globálnych stratégií Vadim Karasev za úspech považuje, že sa Porošenkovi v situácii prebiehajúceho konfliktu podarilo vytvoriť bojaschopnú armádu. „Hlavná zásluha prezidenta – vytvorenie bojaschopnej armády, ktorú úplne zdecimovala predošlá vláda. Vďaka tomu sa podarilo zabrániť rozšíreniu konfliktu,” uviedol expert.
Ďalšou absolútne kľúčovou predvolebnom témou bola integrácia do eurounijného priestoru, čo bolo hlavnou požiadavkou účastníkov Euromajdanu. Už v prvom roku Porošenkovej vlády došlo k podpisu dohody o asociácii s Európskou úniou, čo bolo podľa názoru ekonomického experta a riaditeľa medzinárodného fondu Bleyzer Olega Ustenka veľkým úspechom prezidenta Porošenka a celej Ukrajiny.
Na druhej strane expert však podotkol, že podmienky zmluvy úplne nenaplnili všetky očakávania ukrajinského ľudu. „Domnievam sa, že vplyv podpisu zmluvy o voľnom obchode s Európskou úniou bol aspoň na začiatku skôr neutrálny. Z krátkodobého hľadiska sa dobré výsledky však ani očakávať nedali, lebo Ukrajina prišla o možnosť vývozu svojich výrobkov do Ruska a ostatných krajín SNZ. Z toho dôvodu sa krajine skôr priťažilo,” uviedol Ustenko.
Dvere do EÚ zatvorené na ďalších 20 rokov
Nutné je tiež podotknúť, že po Porošenkovom nástupe nový prezident ihneď vyhlásil, že ku koncu jeho prezidentského obdobia v roku 2020 Ukrajina podá žiadosť o členstvo v Európskej únii. Z druhej strany však v marci tohto roku vyhlásil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, že dvere do EÚ a NATO budú pre Ukrajinu zatvorené ešte na ďalších 20 až 25 rokov.
Ešte o poznanie kritickejšie hodnotia experti Porošenkovo pôsobenie vo finančno-ekonomickej oblasti. Podľa ekonomického experta Alexandra Ochrimenka nebola na Ukrajine za posledné dva roky vykonaná ani jedna potrebná ekonomická reforma. „Ak sa pozrieme na našu ekonomiku, môžeme konštatovať, že sme jednoducho prišli o dva roky. Keď sa Porošenko dostal k moci, hovoril o reformách, ktoré by skutočne boli veľmi užitočné, žiadna z nich sa však ani nezačala realizovať. Nevidíme realizáciu projektu transparentnosť štátnych zákaziek, korupcia je na rovnakej úrovni ako predtým. Dnešnú Ukrajinu, bohužiaľ, vo svete vnímajú veľmi negatívne,” objasnil.
„V období medzi rokmi 2014 a 2015 zaznamenala ukrajinská ekonomika prepad. Celkovo sa za toto obdobie prepadla o 20 percent, ak sa k tomu pripočíta aj inflácia, tak to bolo celých 70 percent. Miera nezamestnanosti presiahla desaťpercentnú hranicu a ukrajinská mena stratila tretinu svojej hodnoty,” uviedol Oleg Ustenko. Toto sa samozrejme premietlo aj do životnej úrovne občanov Ukrajiny. Ekonóm Ustenko poznamenal, že z dôvodu vysokej inflácie a devalvácie národnej meny sa mzdy Ukrajincov výrazne znížili, čo ďalej znížilo ich kúpnu silu a vo výsledku znížilo ich životnú úroveň. K zlepšeniu rozhodne neprispelo ani niekoľkonásobné navýšenie taríf na komunálne služby.
Porošenko je šiestym najbohatším Ukrajincom
Napriek ekonomickým ťažkostiam Ukrajiny si jej prezident viedol veľmi slušne. Porošenkova korporácia Roshen patrí k jednej z najväčších cukrovarníckych spoločností na svete. Tiež mu patrí ukrajinský spravodajský Piaty kanál.
Pred voľbami pritom Porošenko sľuboval, že svoje podniky predá. To sa však zatiaľ nestalo a jeho biznis len prekvitá. Podľa údajov, ktoré poskytol ukrajinský magazín Nové časy, Porošenkovo imanie len za uplynulý rok narástlo o 20 percent na 979 miliónov dolárov. Stal sa teda šiestym najbohatším človekom v krajine. To, samozrejme, vedie k tomu, že si mnohí ľudia spájajú jeho obchodné úspechy s prezidentskú pozíciou.
Politologička a predsedníčka rady Ukrajinského nezávislého centra politických štúdií Julie Tišenková v programe rádia Hlas stolice vyhlásila, že ak by sa nové voľby konali v najbližšom čase, Porošenko by získal len 13,5 % hlasov. Viac by tak mal Oleg Ljaško (14,6 %) a najmä Julie Timošenková, ktorá môže zatiaľ počítať s podporou 21 % voličov.
Navyše sa zjavne ani nedá očakávať, že by sa v najbližšom období odohralo niečo, čo by dôveru ukrajinského ľudu v Porošenkove schopnosti vrátilo. Podľa riaditeľa Inštitútu sociálno-politických prognóz Dialóg Andreja Miseljuka sa ukrajinský prezident „ani nesnaží robiť niečo, aby navýšil svoje volebné preferencie. Nedostatočne komunikuje s národom, čo len zvyšuje počet ľudí, ktorí sa domnievajú, že sa súčasný prezident o záujmy národa až toľko vlastne nezaujíma”.
