Vlani sa dostalo do Európy okolo dvoch miliónov utečencov. Prevažná väčšina z nich je islamského vyznania. Čo to bude pre Európu znamenať? Tá už zažila parížske atentáty aj hromadné obťažovanie žien v Nemecku. Domnievate sa, že migranti sa budú postupne integrovať a dôjde k upokojeniu situácie alebo skôr bude rásť kriminalita v tých štátoch, kde je moslimov najviac?
Nič dobré v tom nevidím; nepôjde len o nárast kriminality, ale, samozrejme, aj o zhoršenie bezpečnosti všetkých občanov. Vôbec nerozumiem tomu, že si niekto môže myslieť, že sa títo migranti integrujú a dôjde k upokojeniu situácie. Máme dosť dôkazov o tom, že to nefunguje.
Zvlášť vo Francúzsku a Belgicku a teraz tiež v Nemecku majú s moslimskou komunitou nemalé bezpečnostné problémy. Myslíte si, že ten stav by mohol vygradovať až do „izraelských pomerov“? To znamená neustálu prítomnosť po zuby ozbrojených jednotiek v uliciach, neustály strach z atentátov, prísne policajné kontroly, stavanie plotov, múrov a podobne. A ako by sa potom malo proti radikálom vôbec postupovať?
Nikto netuší, kam až môže situácia gradovať. Situácia v Nemecku, Francúzsku a ďalších štátoch nie je oveľa lepšia ako u nás v Izraeli, ale domnievam sa, že my sme lepšie pripravení. Strach z atentátov už cítime aj v Čechách, keď v Prahe a ďalších mestách chodia policajti v sprievode ozbrojených vojakov a dohliadajú na poriadok. Otázka by nemala znieť: „Ako by sa malo proti radikálom postupovať?“ ale: „Čo máme urobiť hneď teraz?“ Ak môžem niečo povedať z osobnej skúsenosti: zmena v bezpečnostnej situácii je pomalá a najväčší problém je, že si na novú situáciu zvykneme a potom ju berieme ako samozrejmosť. Dúfam, že tu, na teritóriu Európy, tomu môžeme ešte zabrániť.
Európska únia stále trvá na povinnom prerozdeľovaní utečencov z Afriky, Blízkeho i Stredného východu. Ak by ich nakoniec naša vláda musela prijať a do republiky by sa tak dostalo niekoľko desiatok či stoviek tisíc týchto ľudí väčšinou islamského vyznania, čo môžeme podľa vášho názoru očakávať? Budú sa títo imigranti integrovať na európske pomery, naučia sa postupne jazyk, budú si chcieť nájsť rýchlo prácu? Bude u nich snaha sa prispôsobiť alebo skôr zachovávať striktne svoje zvyky, to znamená aj vrátane diskriminácie žien?
Musíme urobiť všetko pre to, aby k tomu nedošlo. Nikto nemá nárok diktovať vašej vláde prijímanie týchto ľudí. Keby sa tak stalo, bolo by to katastrofálne. Keď niekto príde ako legálny migrant, mal by sa riadiť pravidlami a zákonmi, cítiť rešpekt a mať pocit dlžníka. Keď ale prídu utečenci, ktorí si myslia, že si zaslúžia všetko, pretože utiekli z vojny, tak nemajú žiadny rešpekt a ani pocit, že nám niečo dlhujú. Naopak, myslia si, že náš štát im niečo dlhuje – a takto sa budú správať. Samozrejme, že nedôjde ani k zmene ich mentality, ani neprestanú diskriminovať ženy.
Je už pomerne známe, že medzi utečencami sa miešajú aj teroristi z Islamského štátu, ktorí chcú proti európskej civilizácii bojovať. Dá sa zabrániť nejakým spôsobom vstupu radikálov na naše územie? A ako by potom vôbec vyzerala bezpečnostná situácia u nás, keby sme mali na našom území dajme tomu viac ako státisícovú komunitu utečencov z Blízkeho východu a Afriky? Domnievate sa, podľa vašich skúseností z Izraela, že by sa mohla u nás zvýšiť kriminalita? Čo by sme v oblasti bezpečnosti mohli vlastne očakávať?
Dá sa to zastaviť tak, že jednorazovo povieme, že žiadnych utečencov tu nechceme. Problém ale nie je riešiteľný jednoduchým spôsobom, pretože už teraz sú všade. Nemôžem sa zmieriť s tým, že každý druhý občan si tu myslí, že tu problém nie je. Kedy už konečne začnete vnímať, že ste súčasťou celku, ktorý sa volá Európska únia, a že tá je v kritickej situácii? Teraz je najvyšší čas urobiť všetko a držať spolu so všetkými európskymi štátmi, v ktorých je situácia horšia. Mnoho ľudí sa správa ako zdravá ruka v chorom tele, ktorá nerozumie, že keď srdce prestane fungovať, tak umiera s ním.
Množia sa úvahy nad spolužitím moslimov s európskym pôvodným obyvateľstvom a o tom, koľko bežných moslimov žijúcich dlhodobo v európskych mestách schvaľuje teroristické útoky a pomáha aj kryť možné hrozby, hoci sami nič nepodnikajú. Prečo k tomu vlastne dochádza a často aj u ľudí, ktorí sa dokázali v európskej spoločnosti uplatniť a zaradili sa aspoň medzi strednú triedu? Teda nemajú dôvod byť nespokojní so svojimi životnými podmienkami. Čo ich vedie k tomu, sympatizovať s radikálmi a teroristami alebo im niekedy aj priamo pomáhať?
Moja odpoveď znie: sme príliš tolerantní. Radikálni imámovia majú možnosť vysvetľovať svoje radikálne názory a my dostatočne nesledujeme sociálne siete a potom sa pýtame, ako a prečo títo ľudia robia to, čo robia. Odpoveď je teda v tom, že my to dovoľujeme. Nikto sa neradikalizuje sám bez podpory a pomoci už zradikalizovaných a presviedčania pomocou ideológie. My ich k tomu vedieme svojím liberálnym prístupom.
Niektorí naši politici tvrdia, že po porážke Islamského štátu nemusí zavládnuť na Strednom a Blízkom východe pokoj. Údajne nebude vyriešená otázka, čo sa stane s početnou sunnitskou komunitou, ktorá zrejme nedostane svoj podiel na vláde v Iraku ani inde. Prihlásia sa aj Kurdi. Čo si o tom všetkom myslíte?
Súhlasím, Islamský štát je významný len dnes, zajtra bude mať iné meno, na čom vôbec nezáleží. To, že sunniti nebudú mať podiel na vláde v Iraku alebo že Kurdi nechcú žiť pod cudzou nadvládou, je zrejme pravda. To však nie sú jediné dôvody, prečo v oblasti nebude pokoj. Hlavným dôvodom je predovšetkým rozdelenie populácie na mnoho skupín – kmeňov, čo neumožňuje jednotné vedenie. Kým budú títo ľudia verní predovšetkým svojmu kmeňu, a nie štátu, nikdy sa tu nedosiahne mier. Jedinou autoritou môže byť len diktátor, ktorý bude vládnuť silou. Druhý dôvod, prečo tu nebude pokoj, je všeobecná radikalizácia v tejto oblasti.
Veľkým problémom sa môže teraz stať aj migrácia z afrických krajín, ktorá vedie cez Taliansko. V Líbyi je pripravených na cestu do Európy milión ľudí, ďalší utekajú už aj z Egypta. Ako tomu čeliť? Komu máme pomáhať a komu nie? Nakoľko je v našich silách pomáhať na mieste a riešiť situáciu priamo v Afrike, aby ľudia nemali dôvod utekať? Bývalý najvyšší vojenský predstaviteľ českej armády, generál Jiří Šedivý, hovorí, že by sa mali použiť aj vojenské plavidlá na to, aby sa lode s migrantmi vracali späť na africké územie. Možno s týmto názorom súhlasiť?
Úplne súhlasím s pánom generálom. A ponúkam ďalší krok. Dať najavo, že možnosť sem prísť vôbec neexistuje. Mali by ste urobiť to isté, čo my robíme v Izraeli – posielame peniaze, zdravotnícku pomoc, jedlo a, samozrejme, prijímame chorých, ktorí potrebujú lekársky zákrok, ktorý dostanú zadarmo. Po uzdravení ich posielame naspäť. Osobne si myslím, že to je správny postup, a nevidím dôvod, prečo by mali prichádzať do Európy. Čím viac migráciu umožňujeme, tým viac ľudí sa bude chcieť dostať sem k nám. A, samozrejme, nehovorím o tých, ktorí sem chcú prísť legálne, oficiálnou cestou, a nedostanú žiadnu výnimku. Ja osobne som musel prejsť tým procesom, naučil som sa rešpektovať lokálne zákony, kultúru a tradíciu. Som vďačný za možnosť žiť tu a starať sa o rodinu a zaslúžiť si byť súčasťou tejto republiky. A žiadny iný postup by nemal byť možný.
